Univerzita mala tri fakulty, pričom najviac poslucháčov mala Právnická fakulta. Prvýkrát študentom prednášali v októbri 1914.
Vedeli ste, že v meste stála pred viac ako 100 rokmi Alžbetínska univerzita? Od 28. januára 1919 prestala byť Bratislava univerzitným mestom a v tento deň zatvoril župan Samuel Zoch aj Alžbetínsku univerzitu.
Ak študejete v hlavnom meste alebo vás zaujímajú jeho dejiny, nemali by ste si nechať ujsť dnešný článok. Vezme vás späť v čase na začiatok 20. storočia.
Dlhá cesta k otvoreniu
Bratislava bola podľa knihy Pavel Dvořák – Piata kniha o Bratislave vysokoškolským mestom už dávnejšie, no nikdy nemala univerzitu. O plnohodnotnej univerzite sa začalo hovoriť až v roku 1876 a mala niesť názov po ministrovi Františkovi Deákovi.
V pláne bolo zriadenie troch fakúlt – Fakulty štatútu a práva, Filozofickej a Lekárskej fakulty. Zámerom univerzity bolo, aby slúžila na pomaďarčenie študentov z územia dnešného Slovenska. Jej poloha bola na pomedzí troch etník.
Otvorenie sa však stále naťahovalo a až v roku 1912 prijal uhorský snem zákon o založení univerzít v Bratislave a Debrecíne. Dlhšie sa čakalo aj pre hľadanie vhodných priestorov. S vyučovaním sa začalo až v októbri 1914 a to iba na Právnickej fakulte.
Univerzita sa volala Uhorská alžbetínska vedecká univerzita a názov niesla po manželke cisára Františka Jozefa I. Alžbete Bavorskej, prezývanej Sissi. Rektorom univerzity sa stal D. Felcsik a o rok neskôr Ödön Polner. Medzi prvých profesorov patril Vojtech Tuka.
Študenti sa dlho mohli učiť len na Právnickej fakulte. Na Lekársku fakultu prišli profesori až v roku 1918. Prebrala do svojej správy niekoľko jestvujúcich nemocníc, no nového zariadenia sa fakulta nedočkala. Ustanovenie Filozofickej fakulty nemalo nijaký prínos a v praxi sa nikdy nekonštituovala.
Nový školský rok
Na jeseň 1918 otvoril rektor Polner nový školský rok so slovami, ktoré sa týkali mierového súžitia národov Uhorska a potreby riešiť národnostnú otázku. Bolo to len niekoľko dní pred rozpadom monarchie i Uhorska.
Univerzita sa rázne postavila proti československej Bratislave. V posolstve Pro Hungaria, ktoré poslala do Versailles, nesúhlasila so sebaurčením národov, skresľovala históriu a to napríklad tým, že Slováci sú potomkovia kmeňov, ktoré sa do Uhorska prisťahovali v 12. storočí. Maďarská Bratislava mala byť druhým mestom v štáte.
Po obsadení Bratislavy československými vojskami boli vyslaní na Alžbetínsku univerzitu V. Úlehla a P. Varsik, aby skontrolovali a prevzali jej majetok do správy nového štátu. Právnická fakulta bola v tom čase takmer kompletná a Lekárska fakulta potrebovala na dokončenie ešte pár mesiacov.
Rektora podrobili kontrole, no proti obsadeniu univerzity protestoval u župana. O niekoľko dní poslal profesorský zbor ďalší protest maďarskému ministerstvu kultúry a vyučovania i predsedovi Maďarskej národnej rady, pretože odmietal pokusy pričlenenia Bratislavy k Československu, čo by mohlo ohroziť kultúrne a hospodárske záujmy vrátane budúcnosti univerzity.
Župan pristupoval najprv k protestom tolerantne a zaviazal sa, že vyučovanie v maďarčine na univerzite dovolí a mohli ju navštevovať aj študenti z maďarského územia. Konflikt však vygradoval návštevou Šrobárovej vlády, ktorú mali pozdraviť aj zástupcovia univerzity. Županovi však prišiel list s oznamom, že sa na uvítaní nikto nezúčastní a začali jeden za druhým odstupovať z výboru. Zoch následne prikázal zatvoriť univerzitu.
Otvorenie novej univerzity
Prezident Masaryk však štúdium na univerzite podporoval a vyjadril sa, že by bolo dobré ju opäť otvoriť. V Bratislave nebola vtedy žiadna škola so slovenským vyučovacím jazykom. V júni 1919 sa schválil zákon o založení československej štátnej univerzity s tým, že nahradí Alžbetínsku univerzitu.
Nová univerzita mala mať Právnickú, Lekársku, Filozofickú a Prírodovedeckú fakultu. Študenti sa mali učiť po slovensky a česky. V novembri toho istého roku ju premenovali na Univerzitu Komenského. V júli vymenovali 8 profesorov a prvým rektorom sa stal Kristián Hynek.
Lekárska fakulta sídlila v tých istých priestoroch ako Alžbetínska univerzita. V roku 1925 pre ňu odkúpili sanatórium na Hlbokej ceste a dokončila sa stavba budovy na Sasinkovej ulici.
Na Právnickej fakulte sa v roku 1921 otvoril 1. ročník, vymenovaní boli 6 profesori. Prvým dekanom bol Augustín Ráth, ktorý sa neskôr stal rektorom univerzity. Filozofická fakulta začala taktiež činnosť v roku 1921 s novými profesormi. Filozofická fakulta spočiatku bojovala s finančnými problémami a delila sa o priestory s Právnickou fakultou. Na Šafárikovom námestí je od roku 1936.
