Aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene (BAO) žiadajú bratislavského primátora Iva Nesrovnala, aby prehodnotil záväzné stanovisko k výstavbe podzemných garáží na Kollárovom námestí. Primátor Nesrovnal totiž vlani koncom novembra potvrdil kladné záväzné stanovisko, ktoré k výstavbe garáží vydal ešte bývalý primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik.
„Primátor Nesrovnal potvrdil pôvodné a nezákonné záväzné stanovisko 27. novembra 2015. ‚Vďaka‘ tomuto rozhodnutiu primátora Nesrovnala bude pokračovať územné konanie k vybudovaniu podzemných garáží v parku na Kollárovom námestí. Má byť vyrúbaných 53 dospelých stromov,“ vyčítajú primátorovi aktivisti z BAO v tlačovej správe, ktorú za iniciatívu poslal Matej Vagač.
Primátor Nesrovnal podľa hovorkyne Bratislavy Ivany Skokanovej rozumie námietkam a pripomienkam verejnosti, platí však, že ak bolo záväzné stanovisko vydané bývalým vedením v súlade s územným plánom mesta, tak súčasné vedenie mesta je ním viazané.
Aktivisti upozorňujú, že za obeť výstavbe podzemnej garáže padnú stromy a zeleň v parku. „Následne tak budú musieť občania ‚relaxovať‘ na streche garáže pri výduchoch a komínoch a exhalátoch, ktoré budú produkovať autá v garáži, ako aj pri hluku a prachu, ktoré prinesie 297 parkovacích miest v garáži,“ kritizuje Vagač.
Aktivisti pripomínajú, že koncom minulého roka krajský súd zrušil rozhodnutie okresného úradu vo veci odvolania i rozhodnutie mestskej časti Staré Mesto vo veci výrubu stromov na Kollárovom námestí a vrátil ho na nové konanie. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, žalované strany sa podľa aktivistov odvolali. Aktívni občania primátorovi Nesrovnalovi ďalej vyčítajú, že potvrdením kladného záväzného stanoviska k výstavbe garáží porušuje strategické dokumenty mesta ako Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území Bratislavy a nerešpektuje program hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
„Jedným zo základných princípov je ochrana prvkov zelenej infraštruktúry, stromov a zelene a vytváranie nových zelených plôch s priepustným povrchom, aby sa zmiernil priemerný nárast teploty v meste a udržovala sa voda v krajine. Nerešpektuje ani Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2010 – 2020, ktorý je zásadne proti takémuto živelnému, chaotickému a bezkoncepčnému budovaniu podzemných garáží, ktoré produkuje zahusťovanie mesta automobilovou dopravou a znižuje kvalitu života a životného prostredia (hlukom, prachom a emisiami),“ zhodujú sa aktivisti.
Primátorovi navyše vyčítajú, že sa nezaujíma o názory občanov, nepotrebuje s nimi diskutovať, rozhoduje autokraticky bez nadväznosti na zákony a strategické dokumenty mesta. „Z vyššie uvedených krokov je zrejmé, že primátor Nesrovnal priniesol na magistrát staré a nedemokratické spôsoby ako za najhorších čias primátora Ďurkovského,“ hodnotia aktivisti.
Bratislavská radnica vo svojom stanovisku pripomína, že na rozhodovanie o povolení stavby nemá dosah. „Územné konanie rieši mestská časť ako stavebný úrad. Žiaľ, mesto nie je stavebným úradom, tie sú na jednotlivých mestských častiach. Mesto sa tak môže vyjadriť len prostredníctvom záväzného stanoviska mesta, nakoľko, paradoxne, aj keď je hlavným mestom a zodpovedá za rozvoj celého mesta, nie je stavebným úradom,“ píše sa v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.
Hlavné mesto pripomína, že záväzné stanovisko k výstavbe na Kollárovom námestí vydalo mesto ešte pod vedením bývalého primátora Milana Ftáčnika v roku 2012. „Na základe podnetu Krajskej prokuratúry bolo toto záväzné stanovisko preskúmavané v konaní na Krajskom súde, ktorý vyniesol rozsudok v prospech vydaného stanoviska, tento rozsudok potom preskúmaval najvyšší súd, ktorý zastavil konanie s tým, že zákonnosť takéhoto rozhodnutia sa môže preskúmavať až vtedy, keď je vydané územné rozhodnutie,“ vysvetľuje Skokanová.
Krajský súd totiž začiatkom roka 2014 uznal, že Kollárovo námestie nie je podľa súčasnej charakteristiky územia park, ale námestie so sadovníckou plošinou a líniovou zeleňou.
