Vône sladkostí, premyslené darčeky a presné účtovníctvo. Archív mesta Bratislavy prerozprával jedinečný vianočný príbeh Prešporčanky Hermíny Weiszovej, ktorý odhaľuje, ako sa sviatky prežívali v meštianskych domácnostiach na začiatku 20. storočia.
Predvianočný čas si dnes spájame s nákupmi, výzdobou a rodinnými stretnutiami. Podobnú atmosféru však možno nájsť aj v Prešporku spred viac než sto rokov. Vďaka zachovaným záznamom, ktoré kedysi spracoval Archív mesta Bratislavy, sa čitatelia môžu preniesť do sveta meštianskych Vianoc na prelome 19. a 20. storočia a nahliadnuť do súkromia ženy, pre ktorú boli sviatky pevnou súčasťou života aj tradícií.
Ústrednou postavou príbehu je Hermína Weiszová, rodená Lehnerová, ktorá sa narodila v roku 1836 a celý život prežila v Prešporku. Pochádzala z obchodníckej rodiny a už od detstva vyrastala v prostredí, kde nebola núdza o finančné zabezpečenie.
Vydala sa za Teodora Weisza, úspešného podnikateľa v oblasti železiarskeho tovaru, a spolu vychovali päť detí. Rodinný majetok sa časom rozšíril aj o prosperujúcu medenú hutu v Borinke, čo zabezpečilo rodine dlhodobý blahobyt.
Vedeli ste, že v Petržalke sa počas druhej svetovej vojny nachádzal koncentračný tábor? Príbeh Engerau šokuje aj po rokoch
Na začiatku 20. storočia bola Hermína už staršou vdovou, babičkou a prababičkou. Každodenné domáce práce riešil personál, a tak sa mohla sústrediť na organizáciu sviatkov, nákupy a starostlivo vedené účty. Práve tie dnes predstavujú cenný historický prameň.
Z jej záznamov vyplýva, že Vianoce boli spojené s pravidelnými výdavkami na sladkosti, čokoládu a typické prešporské bajgle. Tie kupovala v presne stanovenom množstve a neraz slúžili aj ako ozdoba na stromčeku.
Zaujímavé je, že zmienky o samotnom vianočnom stromčeku sa v jej poznámkach objavujú len sporadicky. Hermína totiž sviatky často trávila návštevami u dcér, najmä u Šarloty a Aranky. Na Vianoce i na Silvestra však nikdy neprichádzala s prázdnymi rukami. Okrem klasických darov prinášala aj pochúťky ako zmrzlinu, exotické ovocie či torty, ktoré boli v tom čase znakom spoločenského postavenia.
Osobitnú kapitolu tvoria jej účtovné záznamy. Hermína si svedomito zapisovala každý výdavok, pričom vianočné obdobie patrilo k finančne najnáročnejším v roku. Sumy dosahovali stovky korún, čo bolo na tú dobu výrazné zaťaženie rozpočtu, hoci si ho mohla dovoliť. Práve preto mali sviatočné nákupy v jej účtovných knihách osobitné miesto.
Tajomný duch v centre Bratislavy: Kto bola žena v čiernom, ktorú vídajú pri Michalskej bráne?
Dôležitou súčasťou príprav boli aj zoznamy obdarovaných. „Hermína si robila rozpisy z dvoch dôvodov. Prvým bolo, že jej pomáhali nestratiť sa v spleti lákavých ponúk na vianočné darčeky. S tými sa už v danom období Prešporčania stretávali takmer všade. Boli prítomné vo výkladoch predajní, v letákoch a taktiež v novinách. Samozrejme všetky vyvolávali tlak a potrebu utratiť peniaze za tie najlepšie vianočné darčeky. Nešlo však o nič mimoriadne. Komercia parazitovala na vianočných sviatkoch už v 19. storočí. Rozpisy boli pre Hermínu účinným prostriedkom proti bezhlavému nakupovaniu nadbytočných darčekov,“ píše v príspevku Archívu mesta Bratislavy Martina Kaščáková.
Darčeky boli určené nielen rodine, ale aj personálu domácnosti, pričom ich hodnota sa nelíšila od darov pre príbuzných. Tento detail poukazuje na silné sociálne väzby a zodpovednosť voči ľuďom, ktorí sa podieľali na chode domácnosti.
„Vždy keď sa Hermíne minuli nápady na darčeky, zachránili ju vreckovky a kalendár, ktorými Hermína „obšťastňovala“ svoje okolie najčastejšie. Väčšinou sa však pri nákupoch vyznačovala veľkou kreativitou. Hermíne napadlo ženám kúpiť napr. kožušinové boa, brošňu a jedálenský servis, hodvábnu alebo háčkovanú spodničku. Mužom kupovala knihy, nástenné mapy a veľmi často kolínsku. Na začiatku 20. storočia už bol sortiment vianočných darčekov taký veľký, že kreativite sa medze nekládli,“ píše v príspevku Archívu mesta Bratislavy Martina Kaščáková.
Temná povesť z Devínskeho hradu vám neženie zimomriavky. Poznáte tento príbeh dvoch sestier a ich kliatby?
Hermínine záznamy zároveň odhaľujú náboženské pozadie vianočných zvykov. Ako evanjelička vyrastala v tradícii, ktorá kládla dôraz na stromček a darčeky, čo boli zvyky pôvodne spojené s protestantským prostredím. Postupne sa však rozšírili aj medzi katolíkov, najmä vďaka rastúcej komercii a romantickému obrazu Vianoc, ktorý sa udomácnil v mestskom prostredí.
Hoci príbeh Hermíny Weiszovej nereprezentuje realitu všetkých prešporských domácností, ponúka jedinečný pohľad na život bohatej meštianskej vrstvy. Zachované písomnosti nám umožňujú pochopiť, ako sa sviatky prežívali v prostredí, kde sa tradície, rodinné vzťahy a finančné možnosti spájali do jedného celku. Práve vďaka takýmto príbehom získava história mesta osobnejší a ľudskejší rozmer.
