V súvislosti s blížiacimi sa jarnými prázdninami v našom kraji vám prinášame prehľad, ako ochrániť vaše deti a predvídať nebezpečenstvá, ktoré im hrozia pri športe.
Rady, ako predísť úrazom, zverejnil Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom svojej webovej stránky. Patria k nim tieto.
Ako je známe počas jarných prázdnin mnoho školákov strávi voľné dni v niektorom z lyžiarskych stredísk.
„Pri lyžovaní, snoubordingu, ale aj na korčuliarskej ploche musia mať deti do pätnásť rokov na hlave prilbu, dokáže zabrániť až 85 percentám poranení hlavy. Nešetrite ani na kvalitných chráničoch končatín, malé deti majú ťažisko tela výrazne nižšie ako dospelí, preto ľahšie strácajú rovnováhu a častejšie padajú. Zľadovatené plochy na svahu tomu môžu pomôcť,“upozornila docentka MUDr. Jana Hamade, PhD., MPH, MHA, ktorá je vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Podľa ÚVZ SR, deti často v zápale hry prestanú premýšľať a bez rozmyslu konajú. „Vždy je dôležité vedieť, akú aktivitu a kde budú deti vykonávať, aj kto zodpovedný bude na ne dohliadať. Ochranné pomôcky pri športe nemajú deti vnímať ako výmysel rodičov a pri prvej príležitosti ich odložiť len preto, že kamarát ich nechce,“pokračuje doktorka Jana Hamade.
ÚVZ SR upozorňuje, že rodičia by nemali podceniť riziko úrazu detí pri športe. Pokiaľ beriete dieťa na lyžovačku po prvýkrát, je potrebné a žiadúce vopred ho oboznámiť s terénom a upozorniť na kritické miesta. Vhodné je taktiež zveriť samotný výcvik do rúk skúseného inštruktora, ktorý má odborné skúsenosti.
„Pre predškolákov je typická rozptýlená pozornosť a menšia pohybová obratnosť, čo zvyšuje riziko poranenia. U starších detí, resp. adolescentov sa koordinácia pohybov mení, keď rýchlo rastú a vzniká dočasná disproporcia medzi končatinami a trupom. Zjednodušene povedané, sú ,samá ruka, samá noha’ a sú neobratnejší. Preto je veľmi dôležité vybrať dieťaťu správny šport,“dodáva pre ÚVZ SR docentka Jana Hamade. Podľa nej sa oplatí myslieť na prevenciu aj počas sánkovania. „Vhodnejšie sú plytšie svahy, s menším sklonom a sánky musia mať operadlo,“povedala odborníčka.
Odborníčka sa vyjadrila aj k ďalšej veci, a síce, pokiaľ bolo dieťa v mrazivom počasí príliš dlho a je uzimené, po príchode domov ho treba prezliecť a presunúť do tepla. Vhodné je zabaliť ho napríklad do deky a postupne mu zohrievať studené časti tela. Ako dodáva Úrad verejného zdravotníctva SR, úľavou pre dieťa je, ak si dá ruky alebo nohy do teplých dlaní rodičov. „Omrzliny najľahšieho stupňa môžete trieť a prekrviť. Ruky a nohy mu pomaly namáčajte vo vode teplej 35 až 42 stupňov a opatrne osušte,“píše sa na webe ÚVZ SR.
Netreba zabudnúť aj na to, že dieťa by malo byť vonku vhodne oblečené. Priamo na telo sa má dieťaťu obliecť jemná bavlnená bielizeň, potom odev z flísku, pričom najvrchnejšia časť má byť vlnená. Na ňu treba dať ešte bundu. „V studenom a mrazivom počasí nezabudnite dať dieťaťu čiapku primeranej hrúbky a teplé rukavice. Jeden pár majte do zásoby pre prípad, že sa premočia,“odporúča ÚVZ SR.
Podľa správy, ktorú zverejnil úrad, by dieťa vo veku od troch do šiestich rokov malo tráviť čas na čerstvom vzduchu v optimálnej dĺžke dve hodiny dopoludnia a dve hodiny popoludní za každého počasia. Výnimku tvoria silné mrazy, a síce také, keď teplota klesne pod -10 stupňov Celzia.
Ako ďalej píše úrad, proti úrazom pomáha pohyb aj výživa. Odborníčka hovorí, že medzi pravidelným cvičením a menším výskytom úrazov existuje spojitosť. „Deti, ktoré pravidelne športujú, sú obratnejšie, nepadajú tak často, zvládnu vybalansovať rôzne rizikové situácie. Súčasne bývajú väčšinou aktívne, takže aj ich svalovo-kostrový systém je výkonnejší, silnejší a menej zraniteľný. Skôr dodržiavajú zásady správnej výživy a majú dostatočné zavápnenie kostí, ktoré sú pevnejšie,“prízvukovala záverom doktorka Hamade.
