Bratislavské Nové Mesto ako severovýchodná časť mesta poskytuje svojim obyvateľom dobré podmienky pre život. V jej blízkosti je niekoľko možností pre výlet do prírody, nachádza sa tam najviac športovísk, rôzne kultúrne zariadenia a mnoho iného. Nové Mesto sprevádzajú však aj rôzne iné zaujímavosti, na ktoré sa bližšie pozrieme.
Na území Nového Mesta sa objavil človek už v dobe kamennej, čo dokazuje niekoľko historických nálezov. Našlo sa tam zopár opracovaných kamenných nástrojov, ktoré síce nie sú priamymi dôkazmi o osídlení tohto územia, no minimálne tam tlupa ľudí pravdepodobne mala svoj lovecký revír.
V roku 1840 sa na vtedajšom predmestí Bratislavy budovala konská železnica smerujúca do Trnavy. Železničná stanica bola novou dominantou prvej stanice v bývalom Uhorsku a svojou architektúrou prekonala tiež blízky Berchtoldov palác.
Z demografického hľadiska patrí Nové Mesto k oblastiam Bratislavy s najvyšším vekovým priemerom. Kým priemerný vek obyvateľov celej Bratislavy je 34,5 roka, priemerný vek oblasti Bratislava-Vinohrady je 39,4 a Nového Mesta až 41,3 roka. Aj preto na území mestskej časti pôsobí až deväť klubov dôchodcov a ponúka svoje služby takmer 15 tisícom občanov v dôchodkovom veku.
Mestská časť je nielen v rámci Bratislavy známa tým, že sa na jej území nachádza najväčší počet športovísk. Medzi tie najvýznamnejšie patria Zimný štadión Ondreja Nepelu, budúci národný futbalový štadión, tenisový areál TK Slovan Kerametal, krytá plaváreň, športová hala Pasienky alebo cyklistický štadión V. Ružičku či ďalšie.
K budovaniu Nového Mesta okrem výstavby sídlisk a rodinnej zástavby patril tiež rozvoj dôležitých komunikácií, priemyslu, škôl a kultúrnych zariadení. Významné postavenie tam má tiež rekreácia a turistika, obľúbenými miestami sa stali dolina Vydrice, okolie Kačína, Železná studnička, Kamzík a Bratislavský lesopark.
Neoddeliteľnou súčasťou mestskej časti sú známe vinohrady, ktoré sa tiahnu od svahov Koliby, Vtáčnika, Briežkov, cez Koziarky, Horné Židiny a Krásny vrch. Vinohrady majú dlhoročnú tradíciu v produkcií kvalitných vín siahajúcu až do stredoeurópskeho priestoru. Prvá zachovaná písomná správa o bratislavskom vinohradníctve pochádza z 13. storočia. V nej sa spomína, že bratislavský kláštor mníšok cisterciánok predal „vinicu za hradom“ opátovi kláštora Heiligenkreuz v Rakúsku, ktorý mal svoju pobočku aj v Bratislave.
