Bol tiež súčasťou každodennej dopravy loďami a to buď z jedného brehu na druhý, alebo aj do miest, či už to bola Pešť alebo Viedeň.
Dunaj bol odjakživa dôležitou súčasťou obyvateľov mesta. Slúžil ako súčasť obživy, keďže tu fungoval rybolov a na brehu aj rybí trh.
Bol tiež súčasťou každodennej dopravy loďami a to buď z jedného brehu na druhý, alebo aj do miest, či už to bola Pešť alebo Viedeň.
Prešporok mal vďaka Dunaju už od 13. storočia rôzne privilégiá. Napríklad mohli výlučne prešporskí rybári a lodníci vyvážať tovar z Uhorska do Rakúska alebo boli vylúčení z povinnosti platby mýta z tovaru. Dokonca aj kráľ Žigmund v roku 1402 udelil mestu právo skladu a právo voľne prevážať tovar po Dunaji.
V roku 1773 vzniklo Riaditeľstvo vodnej plavby a navigácie a to malo za úlohu regulovať Dunaj. Vtedy boli vybudované hrádze, ktoré však stále prinášali erózie aj záplavy. Ďalšie regulácie prebiehali aj v 19. a 20. storočí.
Na brehu v 19. storočí stáli rybárske aj prístavné budovy a neskôr sa pridala aj železnica. Vznikol tu prístav, ktorý však nebol v časoch povodní a ľadovcov nijak chránený. Taktiež šlo o nákladný aj osobný prístav v jednom mieste.
Koncom 19. storočia sa začalo hovoriť v meste o výstavbe zimného prístavu. Pôvodne malo ísť o menší, no napokon v Prešporku vyrástol najväčší riečny dopravný prístav aký kedy Uhorsko malo. Pre mesto to bol veľký krok.
Nový prístav bol naprojektovaný pre 200 lodí. Vzniklo tu veľké vyvýšené plató, upravený bol terén a to aj pod úrovňou hladiny Dunaja, vybudované boli hrádze proti povodniam a aj cesty prepájajúce prístav a dopravnú obsluhu. Vybudovali sa tu aj sklady, colnice, žeriavové dráhy, pneumatické dopravníky, čerpacie stanice a ďalšie moderné zariadenie.
Stále však fungovala ručná prekládka tovarov. Až počas prvej svetovej vojny v roku 1916 bol v prístave postavený žeriav, ktorý dopomohol k mechanizovaniu prekládky tovarov.
