Bolo ich 17, ktorí prišli stavať svoj sen a boli spolu denne 14 týždňov. Víťaz však môže byť len jeden!
Stavebný masaker prežili len štyria a na tento deň určite nikdy nezabudnú.
Vyvolení však musia pracovať aj v posledný deň pred večerným finále. Ak nesplnia plán, nedostanú auto. Pri dokončovacích prácach myslia všetci na to jedno – už o pár hodín budú spať doma a všetko sa skončí. K vyvoleným prichádza posledná hodina zúčtovania v podobe investora pána Ing. Vargu, ktorého rozhodnutie ich môže pripraviť o auto. Návšteva však dopadla dobre – pán Varga ich pochváli a týmto sa pre nich stavebná činnosť skončila.
Prichádza Sajfa, ktorý im objasní pravý dôvod návštevy ich rodinných príslušníkov. Tí neprišli len na to, aby svojou prítomnosťou potešili súťažiacich, ale mali dôležitú úlohu. Napísať meno toho, kto si podľa nich vyhrať nezaslúži a nepôjde do finále.
Rodiny rozhodovali takto:
Džadoňovci- Mirka
Musilovci – Igor
Bandovci – Mirka
Janovčíkovci – Marcel
Dva hlasy dostala Mirka Janovčíková, čo znamená, že ide domov. Sen o dome snov pre ňu a jej tri deti sa rozplynul.
Pri záverečnej reči sa rozplakala: Zaželala všetkým veľa šťastia, poďakovala sa im za všetko a teraz nastal pre ňu čas „Idem do reality, začnem od piky, pokúsim sa vybudovať niečo pre svoje deti a už aj s oporou, ktorá ma čaká vonku„. „Budete mi chýbať, makajte„. „Neľutujem ani jeden deň od podania prihlášky do Vyvolených. Ľutujem len to, že ten dom nie je môj.“
Chlapi povedali, že odišla a takto je to najlepšie. Do Finále patria oni traja – narobili sa tam najviac. Jej prajú, aby si vonku usporiadala svoj život.
Ivan, Igor i Marcel sa nahodili do gala – vykúpali, ostrihali, oholili a ide sa do FINÁLE.
A začína boj…
Troch pánov nahodených do gala čaká Sajfa. Ten je prekvapený, že zatiaľ medzi chlapmi nepanuje žiadna rivalita a všetci traja si doprajú výhru. Želajú si to navzájom, pretože vedia, že tam nechali zo seba veľa. Zaslúžia si to.
Sajfova otázka pre troch chlapov znie: „Kto si podľa vás zaslúži vyhrať dom a ísť do finále?“
Ivan: „Doprajem dom Igorovi, namakal sa tu najviac“
Igor: „Začal som s Marcelom, prirástol mi k srdcu, je to Marcel“
Marcel: „Do finále jednoznačne patrí Igor“
Podľa ich rozhodnutia sa teda prvým finalistom stáva IGOR a jeho súpera vyberá investor, ktorý im počas celej stavby pomáhal a investoval do tejto stavby svoje peniaze i čas. Týmto investorom je inžinier Miroslav Varga. Z dvojice Ivan a Marcel si vybral IVANA. Ivan podľa neho nepracoval živelne, ale premýšľal a robil veci správne.
Pre Marcela sa v tejto chvíli boj o dom snov skončil. Marcel to zhodnotil takto: „Sám pre seba som víťaz, každého som rozosmial, a to je viac, ako len robiť. Odchádzam so vztýčenou hlavou. Som rád, že sa ľudia so mnou radovali. Stretol som tu Maju i Igora a je to pre mňa viac ako dom.“
Igor verzus Ivan
Vo VEĽKOM FINÁLE sa teda ocitli „šialený východniar“ IGOR a „milujúci otec“ IVAN.
Ich úlohou bude splniť dve súťažné úlohy. Prvou je rozsvietiť žiarovky. Keď sa im to podarí, môžu si zobrať jeden kľúč, s ktorým musia vybehnúť k domu a otvoriť vchodové dvere. Jeden kľúč – jedna cesta hore aj dolu.
Správny kľúč je len jeden. Ten, ktorý to splní ako prvý, je víťaz.
Prvému sa podarilo rozsvietiť všetky žiarovky v logu Vyvolených Ivanovi a získal tak pred Igorom značný náskok. Ivan už behal s kľúčmi hore a Igor stále pracoval na úlohe, v ktorej nebol nikdy dobrý. Nakoniec sa mu to podarilo. Mohol tak začať aj on skúšať, ktorý kľúč je ten správny.
Kopec vybehli obaja nespočetnekrát, no šťastnú ruku mal nakoniec Igor, ktorý síce ledva lapal po dychu, ale veľmi sa tešil. Prvý, kto ho vyobjímal, bol Marcel a po ňom aj ostatní vyvolení.
Majiteľ Domu snov a absolútny víťaz
Prvé slová a pocity IGORa: „Dom je môj“ a Sajfovi potom povedal: „Ten kopec ma celý čas zabíjal. Myslel som, že ma aj zabije, ale v srdci som mal ´Igor musíš´ a ja som to dokázal. Rozumíš!:-) “
Igor sa stal absolútnym víťazom reality šou Vyvolení – Domu snov a nového auta.
Igorove slová pri preberaní kľúčov od domu aj auta : „Bojovali sme s Ivanom so cťou, bol dobrým súperom. Som hrdým majiteľom domu snov.“
„Keby tu bol môj otec , ktorý už nežije, bol by nesmierne pyšný, že má takého syna. Kežmarčania, ďakujem, idem domov ako kráľ vyvolených.“
