Podľa výsledkov výskumu pre dlhší a zdravší život nestačí iba samotná fyzická aktivita.
Zdravotnému stavu a vyhliadkam na dlhší život nepomáha len samotná fyzická aktivita, ale už aj to, keď si človek myslí, že je dostatočne fyzicky aktívny. Zistili to americké epidemiologičky Alia Crum a Octavia Zahrt, ktoré porovnávali záznamy 61 141 Američanov v národnom zdravotnom registri, vrátane ich odpovedí na otázky týkajúce sa ich fyzickej aktivity, údajov o ich skutočnej – nielen nimi subjektívne vnímanej – aktivite meranej akcelerometrami, ich zdravotných problémov a veku, akého sa dožili. O štúdii, ktorej výsledky priniesol ako prvý odborný magazín Health Psychology, informoval v nedeľu americký denník The New York Times.
Do kín prichádza príjemná letná romantická komédia s Vicou Kerekes v hlavnej úlohe
Vedkyne zistili, že v skupine ľudí, ktorí sa – či už pravdivo, alebo nie – domnievali, že športujú a pohybujú sa menej ako priemerní Američania, bola až o 71 percent vyššia pravdepodobnosť predčasného úmrtia ako v skupine ľudí, ktorí boli presvedčení – opäť, bez ohľadu na to, či to bola pravda, alebo nie – že sú fyzicky aktívnejší ako ich spoluobčania.
Vedkyne upozorňujú, že výsledky ich práce ešte definitívne nedokazujú, že by lepšie zdravie či dĺžka života boli podmienené pozitívnym myslením. Môže to podľa nich byť aj tak, že tieto dva fakty len existujú popri sebe. Podľa The New York Times je však vzájomná závislosť zdravotného stavu a pozitívneho vnímania samého seba ako fyzicky aktívnej osoby pravdepodobná. Ak už pre nič iné, tak preto, že pocit, že športujem menej ako moje okolie, môže posilňovať činnosť stresových hormónov, ktoré rozhodne na zdraví nepridávajú.
