O projekte Creative series proti burnout syndrome a aj o tom, prečo čoraz viac strácame vnútornú energiu a sme vyčerpaní.
Akad. mal.Veronika Lučeničová Gabčová PhD.
Maliarka, sochárka, reštaurátorka, pedagóg a v súčasnosti zastáva pozíciu manažérky pre odborné činnosti v Slovenskej národnej galérii
Zachraňuješ kultúrne dedičstvo, reštauruješ umeleckohistorické pamiatky, prednášaš, venuješ sa voľnej výtvarnej tvorbe, vytváraš vlastné koncepty komorných a monumentálnych výtvarných realizácií pre interiér i exteriér. Blízka ti je aj charita. Ako to všetko stíhaš?
„Dlhoročne som pôsobila ako pedagóg na VŠVU a medzi umelecky nadanými študentmi som nemala čas ísť pomaly či po starom. Ak sú pre vás vaši zverenci dôležití, núti vás to chcieť poskytovať to najlepšie, čo sa poskytnúť dá. Mladý človek hľadá vzory, túži vedieť stále viac v oblasti, chce rásť. Reštaurovanie umeleckých diel je krásna a zodpovedná práca. Je to poslanie a platí to i o motivácii mladého človeka. Môžete pôsobiť ako umelec, ktorý zo svojich skúseností odovzdáva vedomosti i zručnosti mladším. Pomáhate im, ako tvoriť, ako sa vyprofilovať. Je to síce náročné, pretože ste neustále konfrontovaní mladým publikom, no vašim benefitom je, že ihneď dostávate od neho spätnú väzbu a to je pre mňa, ako pedagóga i umelca, silne motivujúce. Pedagógovi na umeleckej škole vzniká možnosť kreatívne komunikovať s mladými ľuďmi. Funguje to i opačne. Rastiete a vyvíjate sa v rovine myslenia i v rovine vlastnej výtvarnej tvorby. Pre mňa je komunikácia čistý zdroj energie. Ide o vymieňanie si skúseností so zažitým, zaužívaným a o vytváraní nových cieľov. No a toto sa odzrkadľuje aj v mojej voľnej tvorbe. Tým, že vizuálne komunikujem so širším publikom, vznikajú nové prieniky vo vzťahoch, priateľstvá a vaše ďalšie paralelné svety. Myslím tým spájanie ľudí blízkych profesijne, odborne či naopak úplne odlišných. Rovnako je to i v mojej súčasnej pozícii manažérky pre odborné činnosti v SNG. Alebo sa vám vytvára komunikáciou priestor na pomoc pre ľudí, ktorí ju potrebujú napríklad v charitatívnych projektoch, pri ktorých stretávam podobne zmýšľajúcich ľudí. A čo je v tomto pre mňa najviac, že ako mama troch dnes už veľkých detí, môžem tento model praktizovať i doma, kde sa snažím zvládať formu komunikácie, s akou mládež narába a žije. Takže dá sa to.“
Realizuješ aj vlastný projekt Creative series proti burnout syndrome. O čo ide? O umelcoch a výtvarníkoch prevláda totiž názor, že sa cítia komfortnejšie v pokoji svojho ateliéru a nie pri komunikácii.
„Každý človek je originál a všetko, čo vytvára, čo robí, ako pôsobí smerom navonok, je jedinečné. U niekoho je možné si to všimnúť viac u niekoho menej. Projekt Creative series vznikol prirodzene a na základe mojej skúsenosti aj z čias pedagogických aktivít na VŠ a z mojich každodenných skúseností, ktoré žijeme všetci. Skutočnosť, že máme pocit, akoby sa zem krútila rýchlejšie, že deň má pre naše potreby málo hodín. Že je veľa toho, čo musíme, lebo musíme!… zariadiť, vybaviť, zrealizovať, prekonať. Že je, akoby stále málo, či stále menej toho, čo by sme chceli, lebo chceme!…. zažiť, skúsiť, precítiť, objaviť či dostať. To spôsobuje na stále väčšej a už aj stále viac mladšej skupine ľudí tlak a následne stres, ktorý môže vyústiť do stavu vnútorného vyčerpania. Keď zistíme, že telo by ešte vládalo, no myseľ i vnútorná energia už nemá rezervu, treba zabrzdiť. Nájsť lavičku, odpočinúť a uvoľniť sa. Creativ series sú takou lavičkou, na ktorú ľudí priamo z ich pracovného prostredia pozývam. Tvorím s nimi jedinečné veci, hoci mnohí z nich o sebe v úvode tvrdia, že nikdy nevedeli, ani nebudú vedieť čokoľvek výtvarného vytvoriť. Ide o 2 hodiny kreatívnej aktivity, ktorá vzniká spontánne a jedinečne a výsledkom je na ten čas úplné odtrhnutie sa od stresov, ktoré si so sebou obvykle prinesú. Dôležitá je práve skúsenosť, že po dvoch hodinách pociťujú, ako je možné si zdroje svojej vnútornej energie obnovovať. I tieto príležitosti mi umožňujú napĺňať zmysel mojej práce a stávajú sa pre mňa takým vysunutým ateliérom aj s publikom. Práca má tak pre mňa väčší zmysel a širšie pole kreatívnych vzruchov. V ateliéri som najmä vtedy, keď už mám premyslený koncept a potrebujem k nemu zázemie na realizovanie návrhov či tvorbu samotného diela. Najviac však tvorím, keď sa pohybujem medzi ľuďmi, keď cestujem, keď komunikujem s okolím. Vznikajú záznamy uchované v mysli, štylizované, ktoré prenesiem do skíc, alebo priamo do materiálov. Niekedy tvorím i naživo spolu s kamarátkou herečkou, moderátorkou a poetkou Bibianou Ondrejkovou v našom projekte Len tak zľahka. Inokedy je to náhodne pri situáciách, kde mám potrebu vyjadriť to inak ako slovami. Takže skôr to na mňa neplatí a teda pri tvorbe sa cítim komfortne aj mimo ateliér.“
Čo považuješ ako umelkyňa za mínus a čo za plus k získaniu prepotrebných zdrojov inšpirácií a energie na tvorbu?
„Za mínus určite to, že sa snažíme stíhať veľa a často krát viac, ako je pre nás potrebné. Že si nevieme vyhodnotiť, čo je pre nás prioritné a zásadné. To myslím najmä vo vzťahu človeka samého voči sebe. Zabúdame relaxovať a ak už relaxujeme, tak chceme byť súčasne aj v centre diania, napríklad cez sociálne siete a to je chyba. Sme málo hrdí na svoju podstatu, históriu, pôvod a kultúru. V spoločnosti sa stáva povrchnosť štandardom a normálny prístup k veciam nadštandardným. A vzory či modely dobre fungujúcich rodín či vzťahov sú skôr vzácnosťou ako bežným javom… Za plus považujem paradoxne internet a sociálne siete. Vďaka nim máme väčšie a flexibilnejšie možnosti a formy komunikácie medzi ľuďmi. Vzniká tak vzájomne prepájanie nových koncepcií a projektov. Je to bohatý a silný potenciál tvorivých vzruchov. Treba však vedieť koľko a v akej forme si z nich vziať, aby sme stíhali žiť tvorivý zmysluplný a našimi snami naplnený život, v ktorom je miesto pre pohodu, súkromie a relax. Plusom je, že máme stále krásnu krajinu a miesta, kde sa dá hľadať inšpirácia, aj skvelí ľudia, ktorí vás dokážu naštartovať a motivovať. Plusom je moja rodina, rodičia, manžel a naše deti a veľa, veľa ľudí, ktorých mám okolo seba. Priatelia i tí čo ich nepoznám, no sympatizujú s mojou tvorbou.“
Lucia Tomečková
