Lucia Tomečková položila tri otázky MUDr. Tomášovi Szalayovi, senior analytikovi Health Policy Institute, ktorý od roku 2002 radí ministrom zdravotníctva. Zaujímalo nás, čo sa za tie dlhé roky v našom zdravotníctve zlepšilo, keďže celý čas vysvetľuje ministrom v podstate to isté, bez čoho sa naše zdravotníctvo nedokáže posunúť vpred. Aj to, či si minister zdravotníctva Drucker dá od neho vôbec poradiť.
MUDr. Tomáš Szalay
Zakladajúci partner a senior analytik Health Policy Institute
Pri reforme zdravotníctva ste už od roku 2002. Dnes radíte ďalšiemu ministrovi zdravotníctva. Máte pocit, že sa zdravotníctvo reálne za tie roky aj niekam posunulo?
„Sme národ pesimistov. Máme pocit, že sa veci zhoršujú, aj keď to nie je pravda. Mnoho vecí sa za tie roky zlepšilo. Ale mohlo sa ich zlepšiť aj viac a rýchlejšie. Máme výrazne lepší záchranný systém. Kardiocentrá zvýšili počet život zachraňujúcich intervencií. Pacienti majú ochranný limit spoluúčasti na lieky. Zavádza sa DRG (platba za diagnózu), ktorá odmení náročnosť poskytovanej starostlivosti. V zdravotníctve je podstatne viac peňazí. Dvakrát viac ako pred 15 rokmi, čo je aj po zohľadnení inflácie stále úctyhodný nárast.“
Čo sa okrem zákazu reexportu liekov a tým ich lepšia dostupnosť za posledný rok zlepšilo? Počúva vôbec vaše rady minister Drucker?
„Čo sa zlepšilo? Atmosféra. Minister Drucker stavil na zapojenie sa ľudí zo všetkých odvetví zdravotníctva do spoločných projektov. Komunikuje s pokorou a zatiaľ mu snaha o spoluprácu s odbornou verejnosťou vychádza. Podstatne lepšie ako jeho predchodcom. Začali sa hýbať projekty, ktoré vyzerali, že sú odpísané, ako DRG, eHealth. Na stole je nový koncept novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Schválili sa pravidlá pre obstarávanie zobrazovacej techniky alebo nemocničných postelí. Minister je človek, ktorý znáša politickú zodpovednosť, nie poradca. Poradcov má Drucker viac, s rôznymi pohľadmi na svet. Poradca hovorí svoje názory, ktoré si minister nemusí osvojiť, ale potrebuje ich počuť, aby si vytvoril vlastný kvalifikovaný názor. Je mi sympatické, že naozaj ho zaujíma, čo si o niektorých otázkach myslím a diskutuje so mnou, ak sa v čomsi nezhodujeme. Je pragmatický, takže je schopný zmeniť názor a uznať rozumné argumenty oponenta.“
Ak má pacient napríklad diagnostikovaný komplikovaný zápal pľúc a potrebuje urgentne vyšetrenie u reumatológa, je v 21. storočí normálne, aby dostal termín u špecialistu o 3 mesiace, potom na odber krvi čakal 2 týždne a potom dostane termín u lekára, ktorý mu zhodnotí výsledky o ďalšie 3 mesiace? Je toto podľa vás zdravotníctvo 21. storočia?
„Alibisticky by som mohol povedať, choďte sa pozrieť do Británie. Slovákom, ktorí tam žijú, sa oplatí priletieť na Slovensko a dať sa ošetriť doma, kde dostanú skorší termín. Ale nie, toto nie je v poriadku. Žiaľ, po Zajacovi sa žiaden minister nevenoval dokončeniu reformy. Je potrebné definovať nárok poistenca, teda čo má pacient dostať z verejného poistenia, kedy a za akých podmienok. Z toho vyplýva potreba prijať gajdlajny, teda štandardné postupy. Hoci sme presne pre toto pripravili pôdu ešte v roku 2003, až teraz sa na ministerstve začína táto téma opatrne otvárať.“
Lucia Tomečková
