Spýtali sme sa okrem iného, čo moderátorku obľúbenej rannej relácie na Rádio Anténa Rock vie počas práce priviesť naozaj do zúrivosti.
Ľuba Tomášiková
Moderátorka Rádio Anténa Rock
Niekedy má poslucháč pri vysielaní pocit, že rannú reláciu ani nedomoderujete, tak sa dokážete pri nej zabávať. Je pre teba práca zábavou?
„ Milujem svoju prácu a veľmi si ju užívam. Normálne závislosť… a som šťastná že touto závislosťou “môžem trpieť”. Spolu s chalanmi, kolegami Tomaggiom + SiFonom. Sme malý tím, 2+1, no je to moja druhá rádiovská rodina. Trávim s nimi už tretí rok každé ráno, a to zanechá na tebe silné stopy 🙂 . Vraj by som už obstála pri debate v akejkoľvek futbalovej šatni. Najviac ma na tom baví, že sa na nič nehráme a sme sami sebou. Výstupy von do éteru sa takmer v ničom nelíšia od našich debát mimo mikrofón. Vonia to celé “človečinou” a my sa tešíme, keď sa to ľuďom páči, keď ich rozosmejeme ráno v aute cestou do práce, či do školy. Smiech je najlepšia nákazlivá vec, akú poznám.“ 🙂
Stále je to ale iba práca. Čo ťa vie pri nej naozaj priviesť do zúrivosti?
„Hmmm… asi nebudem v poriadku, ale zúrivosť ma pri práci nechytá. 🙂 Jasné, že nie vždy všetko ide hladko. Občas si riešime veci, lebo aj v tej naj rodine sa musí z času na čas „vyčistiť vzduch“. 🙂 A sem tam sa prihodí, že napíše aj naštvaný poslucháč. A to sú niekedy veci, pri ktorých mi zostáva rozum stáť. Prečítam, zamyslím sa, pokrútim hlavou a život ide ďalej. Z tejto rubriky vyberám napr.: poslucháčka, akási pani docentka, ktorej sa nepáčil môj spôsob prejavu, rozpísaný na dve A4-ky a posielala ma na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. 🙂 Alebo pánko, ktorý mi v súkromnej správe na facebooku silno dvíha mandle za nápis na firemnom tričku: “VŽDY BUĎ SÁM SEBOU. Ak teda nie si úplný chuj. Vtedy nebuď.” Tak tento pán ma na základe toho nazval „vulgárnou matkou.“ 🙂
Pracovala si aj v televízii. O televízii sa hovorí ako o vrchole žurnalistiky. Keď však niekto z nej odíde a sadne si za mikrofón do rozhlasového štúdia, často naopak počuť, že je to najkrajšia práca. V čom je podľa teba rozhlasové štúdio jedinečné oproti televíznemu?
„Presne. Keď som odchádzala z telky do rádia, tak ten jeden chýbajúci rozmer ma trošku desil. Lebo zvuk si vedela vždy krásne dokresliť alebo vypointovať obrazom. Ale čaro hovoreného slova bez obrazu ma dostalo takmer okamžite. A už som pri ňom dvadsať rokov. Jednak je tam väčší priestor pre fantáziu a obrazotvornosť poslucháča. Keď si predstavuješ čo počuješ, alebo človeka, ktorého hlas počúvaš. Potom aj tu dofarbuješ slová, ale zase zvukmi. 🙂 Proste, keď nie je obraz, hráš sa oveľa viac so slovíčkami. A to ma nesmierne baví.
Ale dnes v IT časoch, už každé rádio musí mať aj obraz. Facebook, Instagram … Bez nich jednoducho nie si. Preto okrem vysielania rannej show v éteri máme každý týždeň novú výzvu ”Hecni sa”. Vždy jeden z nás moderátorov robí spolu s poslucháčom nejakú šialenú, šteklivú alebo adrenalínovú vec, z ktorej vzíde vždy v piatok ráno video na FB a teší sa mimoriadnej obľube. Skáčeme z mosta, stanú sa z nás ľadové medvede, chlapi mali simulované pôrodné bolesti, prežili 24 hodín s dlhými gélovými nechtami a iné úlety… a ani obraz, ani zvuk, to už je úplne iná kategória.“ 🙂
Lucia Tomečková
