To, čo sa potrebujeme naučiť v živote rovnako ako pri meditácii, je oslobodiť sa od závislosti na dobrých zážitkoch a od averzie voči tým zlým. – Sogyal Rinpoche
Kým sme závislí na istom type zážitku, dejú sa nám tri veci – jednak sa znepokojujeme, že by mohol nastať zážitok opačný (čiže v sebe burcujeme strach), a ak máme príjemný zážitok, obávame sa, že by mohol skončiť (znova strach, do ktorého spadá aj žiarlivosť). No a aby toho nebolo najmenej, tak po celý čas miesto vychutnávania si toho, čo práve máme, sa sústreďujeme na budúcnosť a snažíme sa buď obrniť voči niečomu nepríjemnému, alebo odstrániť možnosť, aby nás to príjemné opustilo. Teda v duchu sa miesto príjemnej stránky okamihu zapodievame tými nepríjemnými – a potom sa čudujeme, ak sa nám v živote hromadia.
Pritom zážitky sú situácie, ktoré predtým neboli, teraz sú a raz znova pominú. Takže aj tie menej príjemné nie sú „naveky“ a s trochou vôle ich dokážeme preskákať a vychutnať si to, čo príde.
Navyše má človek vstavané takzvané „diferenciálne vnímanie“ – vníma intenzívne vtedy, keď sa nová situácie výrazne odlišuje od starej. Teda keď po dobrom príde zlé, alebo keď po zlom príde dobré. Ale len čo dobré alebo zlé trvá istú dobu, začíname to vnímať ako „normálne“ a prestáva nás to rozčuľovať. Správame sa ako tá povestná žaba v horúcej vode – kým sa voda pomaly a s nami zohrieva, nevnímame ju ako horúcu, ale keby nás hodili do príliš teplej vody, okamžite z nej vyskočíme a pretože nie sme žaby, tak ešte aj niekomu nabrýzgame. 🙂
Takže sa nemusíme báť ani tých zlých situácií – buď prejdú a po nich príde niečo dobré, alebo budú trvať dlhšie a nás prestanú rozčuľovať. A ak neprestanú, ešte vždy môžeme začať skúmať, čo presne nás na nich rozčuľuje alebo bolí, a popracovať na svojom vnímaní, pretože situáciu možno nezmeníme, ale naše vnímanie máme pod plnou kontrolou.
Sun Belangelo
