Prečo nám ľudia vpadnú do chrbta alebo sa niekedy správajú, akoby nemali rozum? Pretože sú zlí? Pretože sú zákerní? Alebo len preto, že sme ich nepoznali dostatočne dobre na to, aby sme mohli takéto správanie predvídať?
Keď niekoho poznáme istý čas, myslíme si, že už poznáme všetko z neho. Lenže každý človek má niečo ako „spoločenskú tvár“, ktorú nosí v styku s inými, a má aj tváre, ktoré pred inými úzkostlivo ukrýva -minulé bolesti a sklamania, pocity zlyhania a nepatričnosti, zlé zážitky z detstva… Kým sa s ním stretávame v obvyklých spoločenských situáciách, ukazuje nám svoju obvyklú spoločenskú tvár a nám sa začína zdať dôverne známy. Ale potom príde stres, v ňom sa ohlási úzkostlivo ukrývaná časť jeho osobnosti a zaskočí nás svojím správaním.
Nemá význam zazlievať im to. Ľudia sa zachovajú tak, ako sa v danej situácii zachovať dokážu. Ak vás podrazili, tak to znamená len jedno – v hre bolo čosi, čo si vážili viac ako priateľstvo s vami. Nech už je to čokoľvek, potrebujete to zistiť, ak s tým človekom musíte mať do činenia aj naďalej a chcete sa poistiť, že sa podraz nezopakuje.
Rovnako, ako nemá význam zazlievať im, že sú takí, akí sú, nemá ani význam zazlievať sebe, že sme ich neodhadli správne – nekráčali sme s nimi po celý ich život a tak sme nemali možnosť spoznať skryté tváre ich osobnosti, ktoré nad nimi preberajú kontrolu v stave úzkosti!
Ľudia majú niečo ako „opakované vzorce správania“ – v istých situáciách sa zachovajú zakaždým rovnako, bez ohľadu na to, voči komu. Sledujte ľudí a ich správanie. Neprepadnite ilúzii, že v ich živote ste „výnimka“ – opakované vzorce správania nepoznajú výnimky. Sú to automatizmy, ktoré spúšťa pocit človeka zo situácie, nie to, s kým v tej situácii je.
Vďaka dôkladnému pozorovaniu dokážete oveľa lepšie odhadnúť človeka aj vtedy, ak ste do ich života vstúpili až v dvadsiatej kapitole.
Sun Belangelo
