Výskumníci z Univerzity Komenského dokážu vďaka výskumu s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať vznik, formu i stupeň agresivity rakoviny prsníka u žien.
Vedci z Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine (JLF UK) vedia s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať vznik, formu i stupeň agresivity rakoviny prsníka u žien. Pomohol k tomu výskum, ktorého výsledky publikovali v magazínoch Molecular Biology Reports a Molecular Medicine Reports.
Čítajte aj: Často vás bolia prsia, je to rakovina?
Všetko je zakódované v génoch
Výskumníci z Univerzity Komenského prispeli k zisteniu, že tkanivo ženského prsníka, ktoré sa neskôr stane zhubným, má v sebe zakódované takzvané nádorovo špecifické gény. „Ich prítomnosť a nadmerne zvýšená aktivita nám hovorí, že dané tkanivo alebo hrčka v prsníku je takzvane molekulovo zhubná, hoci na pohľad i pod mikroskopom vo vzorkách tenkých päť tisícin milimetra ešte zhubné znaky nevykazuje. Inak povedané, patológ známky zhubného nádoru ešte nevidí, no génový profil takéhoto tkaniva hovorí, že by sa neskôr vyvinulo do rakoviny,“ vysvetlil vedúci výskumného tímu Pavol Žúbor.
Nové zistenie umožní aj úspešnejšiu liečbu rakoviny
Ďalším výsledkom bádania slovenského tímu je, že jednotlivé druhy rakoviny prsníka sú prejavom špecifických génových zmien a majú individuálne biologické charakteristiky. Na základe tohto vedia vedci z JLF UK s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať, aké formy rakoviny prsníka u žien, a tiež aké stupne ich agresivity môžu vzniknúť. Toto zistenie umožňuje nastaviť špecifickú formu liečby ako aj prevencie pred vznikom ochorenia. „Časť výsledkov takto orientovaného výskumu sa už v istej miere využíva v klinickej praxi. Existujú už aj špecifické diagnostické súpravy na ich odhalenie,“ dodal Žúbor.
Zistenia sú súčasťou dlhodobého a rozsiahleho výskumu rakoviny prsníka, ktorý Jesseniova lekárska fakulta UK uskutočňuje už od roku 2005. Vedci okrem iného hodnotili aj to, ako sa prejavia nádorovo špecifické gény v prípadoch rozvoja karcinómu prsníka u tehotných žien či v prípade vrodených nízko rizikových génových porúch pod vplyvom životného štýlu a environmentálnych faktorov.
Informácie agentúre SITA poskytla Andrea Földváryová z Univerzity Komenského v Bratislave.
