Skutočný príbeh: Spoveď skoro zlatokopky

Skutočný príbeh: Spoveď skoro zlatokopky
Skutočný príbeh: Spoveď skoro zlatokopky Thinkstock

Volám sa Ľubica a mám už toľko rokov a detí, že svoje najlepšie časy ako „zlatokopka“ mám dávno za sebou.  Môj príbeh nech je mementom pre dievčatá, ktoré si myslia, že ulovia niečo viac.

Od malého dievčaťa som bola neposedné dieťa. So svojou staršou sestrou sme vystrájali samé čertoviny. No to skôr ja. Ale na nej to zhorelo, lebo bola staršia a mala by byť aj zodpovednejšia. Rodičia začali čerstvo podnikať.  Tak nemali na nás veľa času. Boli veľmi nábožne založení. Hlavne otec. Takže nedeľné bohoslužby boli častejšie, ako sa nám so sestrou páčilo. Vyžmurkala som každú omšu oči na každého miništranta.  Puberta začala bláznivo. Moje prsia vybehli do úctyhodných rozmerov. Mám to dané po mamičke a ťahá sa to do generácie pra pra pra…. pomenovanie ejha fíha je stále málo. Nebolo výstrihu, ktorý by som si nezväčšila.  Neraz mi otec v nedeľu pred omšou  menil blúzu či tričko.

Už vtedy som začala využívať svoje prednosti. Či pri učiteľoch na ZŠ, potom na strednej. Spolužiaci boli zo mňa happy. Havranie čierne vlasy a tmavé oči prudko kontrastovali s mojou svetlou pleťou. Jedinou veľkou chybou bol môj nos. Bol veľký. Čoby, bol obrovský. Keď sa dalo, každému údajnému nápadníkovi som sa neukazovala z profilu. Úspešne sa mi to darilo po prvé milovanie. Tam si  toho všimol každý. Aj som si po troche odkladala na plastiku, ale stále som mala málo.

Najnovší priateľ bol pán zazobaný. Úspešný podnikateľ, ktorému som sa páčila taká, aká som bola. Aj s mojím havraním nosom. Chybičkou krásy bolo ( v tom čase), že bol o 10 rokov starší. Už vtedy som si zaumienila, že sa vydám, ani nie z lásky ale kvôli prospechu a blahobytu. Aby som nedopadla, ako moja matka, ktorá šetrila a bála sa minúť každý halier.  Veľmi sa mi páčilo, že ma môj priateľ rozmaznával. Kupoval drahé darčeky, bral na luxusné dovolenky….

Rodičia však boli proti. „ Toho si neber, je od teba starší. Tamto býva jedináčik, jeho rodičia robia v Rakúsku, to je dobrá partia  a má toľko rokov ako ty ...,“ počúvala som stále. Nakoniec som poslúchla a priateľa som opustila. Predtým som ho stihla ešte využiť a prerobil nové bývanie mojim rodičom (samozrejme zadarmo). Mladého som si poistila hneď. A to bola chyba. Ostala som tehotná skôr, ako sa patrilo. Moji drahí svätí rodičia a ešte svätejšia stará mati ma dohnali pred oltár. Zobrala som si toho mľandravého tučka, bez kúska sexepílu, ale s vedomím, že je tam baráčik a kopa prašuliek. Prsty ma svrbeli, keď som si predstavila, ako ich miniem na plastiku nosa a liposukciu brucha, ktoré mi ostalo po pôrode. Ako som sa len mýlila. Peniaze boli len ilúzia. Mladý bol držgroš  ešte väčší ako moja mama.  Skôr, ako som sa nazdala, mala som tri deti. Poza jeho chrbát teraz kupujem lieky na chudnutie, retušujem účty, aby nevidel blbosti, ktoré sa mi páčia, a ktoré si kupujem ako poďakovanie za deti, ktoré som mu dala.

Ľutujem, že som sa nevzoprela rodičom. Teraz by som bola panička, ktorá  ma najviac jedno decko a pre neho opatrovateľku. Sedím si na kávičke s paničkami z rovnakej spoločnosti a netrápim sa pre každý šesták, ktorý si chcem užiť. Manželíka by som pomaly dochovala a bez hanby by som si užívala v tom čase už moje peniaze. Takto? Ledva som  ho nahovorila, nech si kúpime lepšie auto. Máme BMW . Už len ten pocit, keď sa v ňom vozím, mi sťa zrnko maku dodáva elegancie a vedomia, že niečo mám pre seba. Ešte dostať pre seba podnik, čo majú rodičia, a som z časti tam, kde som si veľmi veľmi  dávno vysnívala…..

Ďalšie k téme

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk