Chcem, aby môj príbeh bol varovaním pre všetky ženy, ktoré si myslia, že preventívne prehliadky sú len na parádu.
Som matkou dvoch zdravých krásnych detí. Tie si nedajú vysvetliť, že aj im tikajú pomaly biologické hodiny. Svadby si už naplánovali, ale deti stále odkladajú. Dcéra sa mi minule sťažovala, že už skúšajú, no nedarí sa im. Ani neviem, či sa dožijem byť starou mamou.
Obvoďáka som nevidela najmenej dvadsať rokov. Obchádzali ma chrípky, nachladnutie a iné pliagy. Bola som vzorný vorkoholik. Moja imunita bola vypestovaná v zadymenej krčme a neskôr v malých potravinách. Tam na mňa nakýchal každý od malých detí zo škôlky a školy až po stredoškolákov a starých babičiek, ktoré sa nonstop sťažovali na malý dôchodok.
Ako sa hovorí, na každého raz dôjde. A aj mňa začal jedného krásneho dňa moriť kašeľ . To ma vyhnalo ku lekárke. Diagnóza chlamýdie.
Počas PNky, ktorá už bola nevyhnutná, som sa len tak povaľovala po dome. Pyšná na moju útlu postavu som si nahmatala hrču na bruchu. Menzes bol pravidelný, tak som bola zvedavá, čo sa mi to stalo. Tretia dávka antibiotík mi rozhodila trávenie, ani probiotiká nezaberali. Obvodná lekárka ma poslala k ženskej. Tu pani som nevidela najmenej sedem rokov. Ani som už nevedela, kde má ordináciu.
Spomienky na starú Bratislavu: Ulice a uličky zachytené na historických fotografiách počas noci
Sestrička našla moju kartu. Len pokrútila hlavou, že ako dávno som tam nebola. Lekárka bola dôsledná. Od počiatočného vyšetrenia prsníkov, cez kontrolu „odspodu“ ma uložila na posteľ a urobila mi sono. Jej vyvalené oči na monitor neveštili nič dobré. „Pani drahá, kde ste boli doteraz?“ Táto otázka ma zamrazila. „Máte niečo v bruchu. Útvar je veľký a ja neviem teraz povedať, čo to je. Ale je isté , že to musí ísť ihneď von,“ vysvetlila mi. Po pár telefonátoch som mala vybavenú operáciu. Predoperačné vyšetrenie mi robili v nemocnici.
Diagnóza: myóm o váhe takmer dvoch kilogramov. Maternica išla von ihneď. Vaječníky mi nechali. Tie boli v poriadku. Deti boli vtedy už dospelé. Manžel sa zosypal. Čakali sme na vyšetrenie krvi, či nebudú vysoké hladiny rakovinotvorných buniek. Po liekoch, ktoré som užívala kvôli chlamýdiam, som mala krvný obraz úplné rozbitý. Preventívne mi dali sériu ožarovaní, ktoré mi zničili moje ešte dovtedy zdravé vaječníky. Nasledovala druhá operácia. A veru nebola posledná. Tým, že som si myóm pestovala niekoľko rokov, sa mi posunuli platničky a po operácii sa mi hneď dve rozsypali. Absolvovala som sedem operácii do roka. Ďalší polrok som bola v nemocnici, lebo som chytila nemocničného bacila, ktorý mi zanietil ranu a ešte potom dlho som sa ho nevedela zbaviť.
Teraz je zo mňa invalid. Len na 60 percent(viac mi nepriznali). Z platu, ktorý som mala v potravinách, mi vyšiel „dôchodok“ 120 eur. Manžel síce zarobí, ale ešte stále splácame hypotéku. Je mi hlúpe brať od detí peniaze, sami si plánujú bývanie.
Vrátiť sa o desať rokov späť … je to len zbožné prianie.
