Hoci Joynal Abedin ako rikša zarábal len dolár denne, po 20 rokoch sa mu podarilo splniť veľký sen. V rodnej dedine z vlastných úspor vybudoval zdravotné centrum, ktoré zachraňuje desiatky životov.
Hoci v Bangladéši sa rikšovia zaraďujú na spodné priečky kastovného systému a zriedka zarábajú viac ako jeden dolár denne, príbeh jedného z nich dokazuje, že na veľkú zmenu viac ako veľký kapitál stačí odhodlanie. Joynal Abedin, 61-ročný rikša z malej dediny Tanhashadia na severe krajiny, strávil celý život odpieraním si akýchkoľvek pôžitkov, aby ušetril peniaze na založenie zdravotného centra, ktoré dnes zachraňuje životy desiatkam dedinčanom.
Abedin si doteraz pamätá tmavú daždivú noc spred 30 rokov, keď sa prizeral smrti svojho otca. Jeho život pritom vyhasol len preto, že v dostupnej vzdialenosti nebolo žiadne miesto, kde by mu poskytli zdravotnú pomoc. Najbližšia nemocnica bola vtedy od dediny vzdialená 20 km a bez dopravných prostriedkov trvala cesta dlhé hodiny. Abedin si vtedy sľúbil, že nedopustí aby sa podobná situácia opakovala či už v jeho alebo iných rodinách v dedine a rozhodol sa založiť základné zdravotné stredisko v centre dediny.
Na splnenie veľkého sna chudobnému mužovi chýbali akékoľvek finančné prostriedky, to ho však neodradilo. Spolu s manželkou sa odsťahoval do hlavného mesta Dháka, ktoré bolo od dediny vzdialené asi 100 km. „Bol to pre nás úplne nový zážitok, ohromila nás veľkosť a energia mesta. Netušili sme, ako tam dokážeme prežiť,“ spomína Abedin. V krátkom čase sa zamestnal ako rikša a začal voziť ľudí i tovar z jednej strany mesta na druhú. Ťažkú prácu vykonával neúnavne 20 rokov, jeho manželka Lal Banu zatiaľ pracovala ako asistentka na miestnej klinike.
V tom čase už Abedin skrýval pred svojou manželkou veľké tajomstvo. V banke si otvoril účet, na ktorý si pravidelne odkladal peniaze na splnenie svojho sna. „Niekedy sa so mnou manželka hádala, že domov neprinášam dosť peňazí, aby som uživil rodinu. Vždy sa mi však podarilo ušetriť nejaké peniaze. Ani v ťažkých časoch som sa úspor nikdy nedotkol,“ spomína Abedin, ktorý zarábal asi dolár denne.
Po tom, ako sa mu podarilo ušetriť 4000 dolárov, vrátil sa do rodnej dediny. Za ušetrené peniaze si kúpil malý pozemok, vlastnoručne postavil malý dom pre seba a väčší pre budúcu kliniku. „Ľudia si zo mňa robili žarty. Neverili, že rikša by mohol založiť zdravotné stredisko. Aj lekári sem odmietali prísť,“ uviedol Abedin o ťažkých začiatkoch. Do improvizovanej nemocnice, ktorú nazval Mumtaz Hospital, preto zavolal aspoň záchranárov, ktorí boli ochotní ľuďom poskytnúť prvú pomoc. Prvotná nedôvera sa čoskoro prelomila a do strediska začali prichádzať prví pacienti – ľahšie zranenia a choroby liečili priamo tu, ťažšie posielali do vzdialenejšej nemocnice.
[aption id=“attahment_58450″ align=“alignright“ width=“640″]
www.bb.o.uk[/aption]Dnes zdravotné centrum ošterí sto pacientov denne. Starajú sa o nich najmä ošetrovatelia, lekári prichádzajú raz týždenne. Rikša zašiel ešte ďalej a s pomocou malých dotácií od miestnych spoločností postavil aj malú lekáreň, ktorá pacientom dáva lieky zdarma. Aj napriek počiatočnej skepse nedajú dedinčania na stredisko dopustiť. „Táto nemocnica pomáha chudobným v tejto oblasti. Štátna nemocnica je príliš ďaleko a súkromné kliniky si nemôžeme dovoliť. Tu nás ošetria zadarmo,“ teší sa farmár Abdul Malik, ktorý býva v susednej dedine.
Keď sa správa o nemocnici rozšírila aj ďalej, bohatší ľudia s radosťou podporili túto myšlienku, a tak mohol rikša vybudovať aj centrum pre výučbu žiakov základnej školy.
„Aj keď nejde o skutočnú nemocnicu, klinika pána Abedina ponúka potrebnú podporu miestnym dedinčanom. V našej krajine sa z neho stal veľký vzor,“ uviedol Lokman Hossain Miah, ktorý priznal, že v Bangladéši je skutočne nezvyčajné, aby rikša obetoval svoje malé úspory v prospech iných.
Abedin aj napriek dobrovoľnej práci do skutočného dôchodku odišiel len uplynulý rok, lebo už nemal dostatok síl na ťahanie rikše. Teraz sa stará už len o kliniku. „Keď som bol len rikša, ľudia ma ignorovali a často ma osočovali. Teraz mi prejavujú rešpekt a pozývajú ma na čaj. To by sa nikdy nestalo, keby som bol obyčajným rikšom.“
Abedin má však ešte väčšie plány: „Mojím snom je premeniť zdravotné stredisko na skutočnú nemocnicu. Potrebujem však pomoc vlády a darcov.“
www.bbc.co.uk
