Stála som pred zrkadlom a ustarostene som si obzerala svoju postavu. Povzdychla som si: Keby muži tušili, aké trápenie majú ženy… trápenie, ktoré ma takmer stálo manželstvo.
Bolo to tri mesiace pred dovolenkou. Ani neviem prečo, napadlo ma vyskúšať si dvojdielne plavky, ktoré som si kúpila minulý rok. Moje nadšenie však opadlo. Nevpratala som sa do nich. Hrôza, čo teraz? Do izby vstúpil manžel a všimol si môj zápas s plavkami. „Tieto plavky radšej na dovolenku neber a kúp si iné, jednodielne. Tie ti určite viac pristanú,“ utrúsil cez plece. Zazrela som naň. To ako keby povedal: Si tučná a stará a budem sa za teba hanbiť.
Každá žena túži byť v očiach muža, na ktorom jej záleží, stále atraktívna. U mňa to bolo takisto. Sme tridsať rokov spolu a neprestala som ho ľúbiť. Dievča, musíš s tými kilami niečo urobiť, pomyslela som si. Mám ešte niekoľko týždňov do dovolenky a tento čas využijem na získanie takej postavy, že nielenže sa nebude za mňa hanbiť, ale naopak. Bude na mňa pyšný.
Odhodlane som sa pustila do veľmi prísnej diéty a ani som si nevšimla, že spolu s mojou postavou sa menila aj moja povaha. Okrem toho, že som sa prestávala stretávať s priateľkami, lebo to znamenalo pre mňa veľké pokušenie dať si kávičku a k nej koláčik, vytratili sa aj naše spoločné rozhovory s manželom pri pohári červeného vínka, keďže to pre mňa predstavovalo ďalšie kalórie. Bola som nervózna, podráždená, úzkostlivo som si strážila denný príjem kalórií a na cieľ mať vysnenú postavu som sa upla tak, že som akosi prestala žiť. Raz počas spoločnej večere to manželovi nedalo a spýtal sa, či som chorá a čo ma trápi. „Nie, nie som chorá, len sa snažím schudnúť. Veď sám si mi povedal, že som tučná.“ „To som nikdy nepovedal. Len som si všimol, že si trošku pribrala, ale čo je na tom. Veď ti to pristane. Aj ja starnem a priberám,“ odvetil mi. Lenže mňa nepresvedčil: „Čo vy muži viete o trápení žien. Vy nestarnete, nie ste tuční, šediny vám pristanú a keď priberiete, vyzeráte blahobytne. Zatiaľ čo ženám sa neodpustí žiadne kilo naviac. Starnúca žena je doslova na odpis. Po nej sa nikto veru neobzrie, ba ani pes neštekne.“ „Ja neviem, prečo vyvádzaš, veď si stále atraktívna žena a mne sa veľmi páčiš.“ Neverila som mu a ďalej som hladovala a každý deň sa išla uštvať na bicykli. Večer som bola príliš unavená. Začal strádať aj môj intímny život. Moja diéta liezla manželovi čoraz viac na nervy a naše hádky začali byť ostrejšie.
Prišiel deň odchodu na dovolenku. Chorvátsko nás privítalo nádherným počasím. Prvý problém nastal vtedy, keď som zistila čas podávania večere v hoteli, v ktorom sme boli ubytovaní. Bolo to dosť neskoro, čo sa priečilo mojej diéte. Čakávali sme polhodinu pred dverami hotelovej jedálne, kým nás nevpustia, aby sme stihli večeru čo najskôr. Videla som na jeho tvári, že sa mu tento môj preň zbytočný stres nepáčil, ale nepovedal ani slovo. Vybuchol až vtedy, keď si chcel, tak ako tomu bývalo zvykom roky predtým, sadnúť do obľúbenej reštaurácie a objednať fľašu červeného vína. Odmietla som ho so slovami, že si dám len minerálku. „Tak ty si sa skutočne rozhodla skaziť mi tohtoročnú dovolenku!“ Postavil sa a odišiel. Utrela som si slzu, ktorá mi stekala po líci a pomyslela som si: Čo muži vedia o strachu, ktorý prenasleduje ženy v strednom veku? Nič, celkom nič.
TEST Automobil Mercedes-Benz A 180 d: Luxus budúcnosti takmer pre každého
Zvyšok dovolenky sa niesol v napätej atmosfére a doma sme sa len hádali. Po jednej prudkej výmene názorov môj muž tresol dverami a odišiel. Prvýkrát strávil noc mimo domova bez toho, aby som vedela, kde je. Utekala som sa vyžalovať k priateľke. A tá mi otvorila oči: „Ty sa mu čuduješ? Veď je s tebou na nevydržanie. Kde je tá stará Magda, ktorá sa tak rada smiala, mala zmysel pre humor a optimistický pohľad na svet? Tá hrozná diéta ťa robí podráždenou.“ A dodala veľkú pravdu, ktorú som samozrejme poznala, len som na ňu vďaka strachu pred starnutím celkom zabudla: „Kto chce byť milovaný, musí milovať najskôr sám seba takého, aký je…“
Po tejto studenej sprche som si konečne uvedomila, že moja diéta by ma stála oveľa viac. Na druhý deň som šla za ním do práce, keďže telefón mi nezdvíhal a dohovorila si s ním stretnutie na mieste, kde sme sa prvý raz stretli. Konečne sme sa porozprávali tak ako za starých čias. Bez vzájomného obviňovania. „Si príliš tenká. Na znak uzmierenia by si mohla pribrať pár kíl,“ povedal na záver s úsmevom. Potom ma objal a zašepkal mi do ucha: „Kvalita života sa predsa nemeria ani kilami, ani vráskami.“
Milé dámy, podeľte sa aj vy s nami o svoj príbeh, tak ako čitateľka Magda, a napíšte nám na email redakcia@damskajazda.sk.
O čom písať? Napríklad o tom, ako ste stretli životného partnera, ako ste prekonali rozvod, ťažkú chorobu či iné rany osudu alebo napíšte o veselej príhode, ktorú ste zažili. Ak si budete želať, vaše meno zostane nezverejnené.
Tak neváhajte, píšte a čítajte nás! Nabudúce tu možno nájdete svoj príbeh…
