Dobro môže vzísť aj z utrpenia. Svoje o tom vie aj 25-ročná Angličanka, ktorá aj napriek tomu, že jej telo postihuje jedna choroba za druhou, dokázala založiť unikátny projekt, ktorý rozdáva radosť druhým.
Dobro môže vzísť z rozličných vecí – v neposlednom rade aj z utrpenia. Presviedča o tom aj 25-ročná Angličanka Jodi Ann Bickley, ktorá to v živote nemala ľahké. Bulímia, encefalitída, odstránenie žlčníka, malý infarkt, boj s chronickým únavovým syndrómom, depresie – to všetko sprevádza život mladej rodáčky z Birminghamu, ktorá aj v tých najťažších časoch dokáže viac myslieť na iných ako na seba.
Pred rokom a pol Jodi založila unikátnu stránku onemillionlovelyletters.com (Milión krásnych listov). Každý deň si sadne za stôl, aby ručne napísala listy ľuďom, ktorí trpia depresiou, zhoršuje sa im zdravie, alebo trpia pocitmi samoty, straty či odmietnutia. Zoberie pero, papier, glitre a samolepky a zapisuje slová útechy určené konkrétnym adresátom.
„Píšem im, že sú jedineční. Že sú výnimoční a krásni a žiadaní a že všetko bude v poriadku. Chcem, aby vedeli, že existujú ľudia, ktorým na nich záleží, že nie sú sami. Som s nimi, píšem im list, aby som im zlepšila náladu a dala im nádej. Je to ako list, ktorý by ste napísali najlepšiemu priateľovi, ktorý je na dne – tak o tom premýšľam ja,“ vysvetlila Jodi, ktorá denne trávi dlhé hodiny písaním listov.
Aj keď ju ľudia oslovujú prostredníctvom webovej stránky, jej odpovede vždy cestujú klasickou poštou. „Vždy som zbožňovala ručné písanie, je to veľmi osobné. Ak má niekto zlomené srdce alebo je chorý, môžem im takto pomôcť. Vždy však volím iné slová. Moje listy ľuďom dávajú pocit, že nie sú sami, že sa o nich starajú aj druhí – je to veľmi dôležitá správa,“ myslí si Jodi.
List do neba
Jodi napísala prvý list v živote ako päťročná po smrti svojej babičky, s ktorou mala veľmi blízky vzťah. „Bola som zničená, ale mama mi vtedy povedala, že môžem napísať jeden list, ktorý poštár doručí do neba,“ spomína Angličanka, ktorej listová spoveď pomohla nielen jej, ale aj jej matke.
Krátko na to začala Jodi písať krátke pozitívne odkazy na autobusové lístky, záložky v knihách či na pokladničné bloky v reštauráciách. „Nechávala som ich na rôznych miestach, aby ich ľudia našli,“ hovorí mladá žena, ktorú život ťažko skúšal. Po nešťastnej láske Jodi bojovala s bulímiou. Keď sa jej situáciu pomaly podarilo dostať pod kontrolu, na festivale sa jej pod kožu dostal nebezpečný kliešť, ktorý ju nakazil enecfalitídou. Jodin život visel na vlásku, lekárom sa ju však podarilo zachrániť. Odvtedy trpí neznesiteľnými bolesťami hlavy a niektoré dni sa cíti tak zle, že nedokáže vyliezť z postele. Infekcia spôsobila, že Jodi aj napriek mladému veku už prekonala jeden infarkt. Sama priznáva, že sa pokúšala aj o samovraždu. Obklopená stovkami liekov jej však prišla sms-ka, ktorá ju rozosmiala. O pol hodiny neskôr bol na svete projekt One Million Lovely Letters. „Bolo to bleskové,“ priznáva Jodi. Zaujímavý projekt má jednoduché pravidlá – stačí sa zaregistrovať na stránke, napísať niečo o sebe a požiadať Jodi o list. Potom je už na Jodi, aby urobila váš deň jedinečným.
V poradovníku na ňu čaká okolo 1400 žiadostí. „Je to veľmi osamelý svet,“ hovorí smutne Angličanka, ktorá má do budúcna veľké plány. „Chcela by som vytvoriť nástenky plné listov, kde by ľudia písali o svojich pocitoch. Chcem robiť workshopy a priniesť tieto nástenky do celého sveta. Ale hlavne chcem pomáhať. Skutočnosť, že existujú ľudia, ktorí potrebujú moju pomoc, ma ženie ďalej,“ dodala Jodi, ktorej listy spolu s jej životným príbehom vychádzajú aj knižne.
www.telegraph.co.uk
