Keďže neexistuje taká škola pre rodičov, ktorá by nás naučila, ako viesť naše deti tou správnou cestou, vychovávame metódou pokusov a omylov. Tu sú niektoré z nich.
Máte pocit, že vaše dieťa je nezvládnuteľné?
Dávate si otázku: „Čo s tým?“
V prvom rade je tu rada:
NIČ PRÍLIŠ NERIEŠTE!
Pretože aj tak nemôžete byť perfektní.
Starí rodičia hovoria, že výchova nie je nič jednoduché a dokonca už vôbec nie zábavné. Uverte, že to môže byť jednoduché, zábavné a pre rodiča dokonca veľmi poučné.
Ako na to?
Nuž – ísť príkladom. Ukázať dieťaťu, ako to vyzerá žiť v súlade so sebou samým, lebo toto je nie jeden z možných spôsobov učenia, ale JEDINÝ spôsob učenia. Viete veľmi dobre, že dieťa naozaj odpozerá a preberá vzory správania, gestá, mimiku, reakcie. Preto je veľmi prospešné vlastným príkladom svoje deti naviesť na to, aby sami rozpoznali, čo je správne, čo nie je správne. Nie príkazmi, nie zákazmi. Pretože tým v nich vyvolávate rôzne strachy a obavy, ktoré sú pre ich ďalší život veľmi zaťažujúce a obmedzujúce. („nesmieš, lebo príde bubák…..lebo ti ten ujo ublíži……lebo dostaneš bitku…“). Namieste je trpezlivé vysvetlenie, objasnenie a veľmi dobré je opýtať sa dieťaťa, prečo v danej chvíli zareagovalo ako zareagovalo. Ak s dieťaťom vediete rovnocenný rozhovor, môžete sa veľa dozvedieť a dieťa si v tej chvíli môže uvedomiť, že jeho správanie nebolo vhodné a namieste.
Je dobré si tiež uvedomiť, že pre dieťa je dôležité vidieť harmóniu, pretože ak to tak nie je, učíte aj vaše dieťa žiť v rozpore s jeho vlastnými radosťami, slobodou, vlastným JA, prirodzenými pocitmi a emóciami.
Pokiaľ ako rodič rešpektujem vlastnú intuíciu, radosť, slobodu a svoje pravé ja, učím tomu aj moje deti.
Nie je tu potom riziko, že dieťa bude napodobňovať niekoho iného. Neriskujete tak nevhodnú spoločnosť, nedobré kamarátstva, negatívne situácie a negatívne skúsenosti. Bude to tým, že dieťa bude počúvať vlastnú intuíciu, vlastné pocity a tak bude vedieť, čo je pre neho správne a čo nie.
A ak toto dokážete svojmu dieťaťu poskytnúť, dali ste mu to najdôležitejšie pre jeho život.
Vinohradnícka cesta k Horárni Krasňany sa dočká opravy, začali ich Mestské lesy v Bratislave
Mylnou predstavou rodičov je aj to, že budú spokojní iba vtedy, keď sa ich dieťa bude správať podľa ich predstáv, bude sa učiť tak, ako si to predstavujú oni, vyštuduje aspoň jednu vysokú školu, bude mať pracovné miesto, ktorým sa oni budú môcť pýšiť. Vôbec ich nenapadne, či to všetko tak cíti a chce ich dieťa. Jednoducho svoju spokojnosť podmieňujú správaním svojho dieťaťa.
A práve toto je obrovská chyba! Neuvedomujú si, že vkladajú svojim deťom do ich mysle nesprávne vzorce, choré vzorce, ktoré ich dieťa bude využívať ostatný svoj život. Vzorce, ktoré hovoria, že „šťastie človeka je závislé na niekom alebo na niečom“. A následne nesprávnym vzorcom je z toho vyplývajúca emócia – pocit viny – „ja môžem za nešťastie niekoho iného“. A už len z toho môže mať vaše dieťa chronicky nešťastný život.
Položte si otázku: „Čo ako rodič vlastne chcem?“
Určite vaša odpoveď bude znieť: „Aby bolo moje dieťa spokojné, zdravé, šťastné.“
Preto je tu pre vás odporúčanie – netrestajte za každú cenu, ale naučte sa svoje dieťatko chváliť. Aj za najmenšie drobnosti, ktoré urobí. Za to, že poďakuje, poprosí, pozdraví. Inak dieťa učíte vzdorovitosti a disharmónii.
Trestom totiž nič nemôžete posunúť pozitívnym smerom. Nemôžete nič potrestať smerom k súladu, či dobru. Trest a odmena (dobro) sú totiž energetické protiklady.
Zdá sa vám logické, že trestáte deti s tým, že v konečnom dôsledku je to pre ich dobro?
Je dobré si uvedomiť, že čím je viac trestané, tým viac sa vzďaľuje od svojho čistého, krásneho vnútorného vedenia, s ktorým sa narodilo.
Samozrejme, že žiadny univerzálny návod, ako byť dobrým rodičom, nie je. Literatúry na túto tému je obrovské množstvo, môže vám sem tam niečo nejaká informácia ozrejmiť, vysvetliť, ale v konečnom dôsledku ste to vy, kto ste pre dieťa vzor, od koho odkukáva, od koho sa učí.
Inka Nemezis
