Poskytujete svojmu telu dostatok oddychu? V článku sa dočítate koľko hodín spánku potrebuje človek pre správne fungovanie.
Kvalitný nočný spánok patrí k základným pilierom zdravia. Odborníci z organizácie National Sleep Foundation preto aktualizovali odporúčania ohľadom vhodného počtu hodín strávených blahodarným spánkom pre rôzne vekové skupiny. Nové zistenia odporúčajú ľuďom radšej zostať v posteli o hodinu aj dve dlhšie – oproti pôvodným údajom sa ideálny čas spánku predĺžil.
Tím odborníkov z National Sleep Foundation uskutočnil viac ako 300 spánkových štúdií, aby odhalil najvhodnejšiu dobu spánku pre rôzne vekové kategórie. Aj keď vo všeobecnosti stále platí, že ideálny počet hodín spánku sa od jednotlivca k jednotlivcovi líši, NSF odporúča tráviť v posteli minimálne sedem hodín denne.
Aktualizovaná ideálna doba spánku pre rôzne vekové skupiny:
Novorodenci (0-3 mesiace): 14-17 hodín
Dojčatá (4-11 mesiacov): 12-15 hodín
Batoľatá (1-2 roky): 11-14 hodín
Deti predškolského veku (3-5 rokov): 10-13 hodín
Deti školského veku (6 -13 rokov): 9-11 hodín
Tínedžeri (14-17 rokov): 8 až 10 hodín
Mladší dospelí (18 – 25 rokov): 7-9 hodín
Dospelí (26-64): 7-9 hodín
Starší ľudia (viac ako 65 rokov) 7-8 hodín
Zdravotný stav aj životný štýl
Aj keď sa odporúčania pre dospelých nezmenili, vedci pridali do rebríčka dve nové kategórie – mladších dospelých a starších dospelých. Potreba spánku sa podľa odborníkov líši nie len v závislosti od veku, ale aj od životného štýlu a aktuálneho zdravotného stavu.
Doplnková štúdia v Nórsku odhalila, že čím viac času trávia tínedžeri používaním elektronických zariadení, ako sú smartfóny a tablety, tým horší bude ich spánok. Štúdia na vzorke takmer 10 000 tínedžerov vo veku od 16 do 19 rokov zistila, že viac ako dve hodiny času stráveného sledovaním displeja elektronických zariadení po škole súvisia s oneskorením a skrátením doby spánku.
Mladí, ktorí strávil viac ako štyri hodiny denne sledovaním smatfónu či tabletu, mali až trojnásobne vyššiu pravdepodobnejšie spať v noci menej ako päť hodín a až o 49 percent vyššiu pravdepodobnosť, že im zaspávanie trvá viac ako hodinu. Zdravému dospelému človeku to zvyčajne trvá do 30 minút.
„Je potrebné aktualizovať aj limity pre zdravotne neškodné používanie elektronických médií,“ dodali výskumníci z NSF.
Zdravý spánok má vplyv najmä na funkciu mozgu, v ktorom počas noci prebieha „upratovanie“ a triedenie myšlienok a celková regenerácia. Mozog počas spánku ukladá staršie spomienky a prepája ich s tými novými, zbavuje sa toxínov, ktoré môžu spôsobovať napríklad Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu a ukladá informácie týkajúce sa najmä fyzických aktivít do dlhodobej pamäte.
Pri dlhodobom nedostatku spánku dochádza v tele k určitým metabolickým a hormonálnym zmenám. Znižuje sa odolnosť človeka voči infekciám, kolíše nálada a klesá sústredenosť. Nedostatok spánku zhoršuje schopnosť učiť sa, oslabuje imunitu, vedie k priberaniu, tráviacim problémom, zápalovým procesom a k vzniku cukrovky aj depresie.
