Občas vnímam 31. august ako vystrihnutý zo zlého filmu. Nielen kvôli jeho smutnému podtónu. Každý jeden deň v roku sa už stalo niečo tragické, čo sa podpísalo v srdciach ľudí. Je to najmä pre snahu priživiť sa na sláve ženy ešte aj 20 rokov po jej smrti. „Koniec-koncov, jej to už môže byť jedno,“ obhajuje svoje konanie nejeden obchodník. A v niečom majú asi aj pravdu. Na druhej strane by v nás mala byť zakorenená vrodená empatia a súdnosť, ktoré by udávali smer nášmu konaniu. Obávam sa však, že honba za peniazmi je za pudom sebazáchovy v tesnom závese našich priorít.
Dlho som uvažovala, či sa pustiť do tejto témy. Nejde o smrť, ktorá je prirodzenou, aj keď nevítanou súčasťou našich životov. Ide o mediálnu frašku, ktorá má jediný cieľ. Vytrieskať z Dianinej smrti vyššiu sledovanosť či získať „pár“ mincí do plytkých vreciek ziskuchtivých ľudí. Jej tvár sa objavila už takmer na každom predmete bežnej spotreby. Milujete kávu, kúpte si hrnček, z ktorého sa na vás usmieva mŕtva princezná. Chcete byť cool? Zadovážte si tričko s jej podobizňou.
„A čo deti? To nikto nemyslí na jej deti?“ Tento komentár, ktorý som pred pár dňami počula z úst jednej panej, ma skoro rozosmial. Nebolo to z neúcty k staršej dáme či samotnej Diane. Možno niekomu teraz moje slová vyznejú trochu bezcitne, ale jej deti ma v súvislosti s terajším teatrálnym divadielkom okolo jej výročia trápia asi najmenej. A to hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, už dávno deťmi nie sú a za druhé, ak prežili prvé mesiace po jej smrti, nepochybne zvládnu súčasný mediálny kolotoč s povestným kľudom Angličana.
V čase, keď iné médiá horlivo písali o jej živote, vzťahoch, smrti či dokonca o outfitoch, my v redakcii Dámska Jazda sme venovali tento deň jej pamiatke. V tichosti.
Niekto by možno namietal: „A čo tak Chester Bennington, mŕtvy frontman skupiny Linkin Park. Ten ti na tričku nevadí?“ Úprimne? Vôbec nie. Keď si na seba oblečiete takýto kúsok, vyjadrujete ním svoju lásku k hudbe či ich skladbám, ktoré si už roky pospevujem v sprche. Aký význam má však Dianina podobizeň na tielku, mi doteraz uniká. Byť trendy sa dá aj inak. Ak si ju chcete uctiť, zamerajte svoju pozornosť správnym smerom. Prečítajte si niečo o jej živote a charitatívnej činnosti. Podporte tých, čo to najviac potrebujú, alebo len pomôžte skôr narodenej susede s ťažkým nákupom. Tým si jej pamiatku uctíte najlepšie.
Ja osobne som spravila niečo dobré pre tých, ktorí sú plne odkázaní na našu pomoc a kúpila granulky a iné potrebné veci pre labkáčov v útulku. Práve dnes mi vyčaril úsmev na tvári tento úžasný e-mail:
Vážený zákazník,
z Vášho dobrého skutku sa už tešia v útulku! 🙂
Tovar, ktorý ste objednali, bol doručený do útulku.
Ďakujeme za prejavenú dôveru a veríme, že naše služby využijete aj nabudúce.
V žiadnom prípade som nemala v úmysle, aby tento môj článok vyznel, že chcem niekomu diktovať, ako sa má obliekať či, nedajbože, ako má žiť. To určite nie. Pokiaľ svojím konaním nikomu neubližujete, je to absolútne v poriadku a máte na to plné právo. Avšak po uplynulých dňoch, keď je na novinárov v súvislosti s výročím Dianinho úmrtia vyvíjaný ešte väčší tlak ako na pospolitý slovenský ľud, som mala potrebu vyliať si svoje srdiečko.
Snáď som nikoho neurazila a ani neunudila k smrti. Mohlo by sa vám totiž stať, že následne skončíte in memoriam na tričku, a to by chcel asi len málokto z nás.
Dcéra. Sestra. Manželka. Matka. Len na tom v konečnom dôsledku záleží. Uctite si jedinečné ženy vo vašom okolí a strávte v ich spoločnosti predĺžený víkend, tak ako ja. 🙂
Vaša Monika
Monika Vranková
