Asi žiadna skupina na svete nemá takých verných fanúšikov, ktorí sa už desaťročia rovnako češú, obliekajú a nekriticky kladne prijímajú každú novú nahrávku. Depeche Mode. Tu je ich príbeh.
Začiatkom ôsmej dekády sa mladíci v ponurom priemyselnom britskom meste Basildon rozhodli založiť popovú skupinu. Martina Gorea už nebavilo sedieť v banke za pultom a tak hľadal cestu, ako uniknúť do sveta hudby, za dvesto libier si kúpil syntetizátor a spolu so susedom z dvora Vincom Clarkom začal písať pesničky.
Do kapely zobrali aj Andyho Fletchera, ktorého poznali z miestneho kostolného zboru. Tak vznikla kapela Composition Of Sound a prvé demá, z ktorých sa neskôr vyvinuli veľké hity. Na konci roka 1980 mala dokonca kapela aj prvý koncert, hrali pred niekoľkými desať-dvanásťročnými deťmi v miestnom mládežníckom klube. „Mali sme z toho plné nohavice,“ spomína Gore po rokoch. Po prvých koncertoch však vedeli, kde ich najviac tlačí topánka – chýbal im frontman, spevák, ktorý na seba strhne pozornosť a je aj zdravo drzý.
V tom čase sa už okolo kapely našťastie obšmietal aj Dave Gahan, ktorý čmáral grafiti po basildonských domoch, predával ukradnuté motorky a kradol mame barbituráty proti epilepsii. Mal však pekne zafarbený hlas a tak ho zobrali do partie. A bol to práve Dave Gahan, ktorý držiac na jednej zvukovej skúške francúzsky módny časopis Depeche Mode ukázal na jeho názov a rozhodol, čo sa objaví v hudobných encyklopédiách.
Cesta do šoubiznisu však vôbec nebola ľahká. Vydavateľstvá ich permanentne odmietali, skupina spomína, že v jeden deň ich vyhodili asi z pätnástich. Napokon pomohla náhoda, mladý producent Daniel Miller bol na pive v jednom lokáli práve vtedy, keď tam hrali Depeche Mode. Zvuk a prejav kapely ho zaujal a potom si spomenul, že má na stole ich nevypočutú demonahrávku. Aj on ich totiž pred časom zo svojej kancelárie vypoklonkoval, naživo však pocítil veľký potenciál a kapela sa mu celkom hodila aj do elektronickej kompilácie, ktorú mal v hlave. Po rokoch treba pripomenúť, že zo všetkých kapiel na tejto výberovke to najďalej dotiahli práve Depeche Mode.
Miller ich teda oslovil, zaradil na kompilačný album a podpísal s nimi férovú zmluvu, ktorá vraj platí dodnes – 50 percent ziskov pre Millera a 50 pre kapelu! Spokojnosť nadovšetko, táto zmluva je prejavom obojstrannej dôvery, ktorá Millerovi vyšla – Depeche Mode sa stali miláčikmi publika a zakrátko vydali debutový album, ktorému sa začalo aj komerčne dobre dariť. Vtedy prichádza ďalšia rana, pretože introvertný Vince Clarke tvrdí, že rozruchu je akosi priveľa a odchádza z kapely… Už v januári 1982 sa však objavil v renomovanom hudobnom časopise Melody Marker inzerát: „Známa skupina hľadá hráča na syntetizátory vo veku do 21 rokov.“ Tou známou skupinou boli Depeche Mode.
Na inzerát sa prihlásil londýnsky štúdiový hudobník Alan Wilder, ktorý mal už vtedy o niečo viac, takže na konkurze musel o svojom skutočnom veku klamať. Alan mal za sebou prácu štúdiového technika – zvukára a to bol fantastický základ, pretože to bol práve on, ktorý sa podieľal na charakteristickom temnom zvuku kapely. Wilder sa stal priekopníkom samplingu, keď do skladieb dokázal zakomponovať rôzne nehudobné ruchy a šumy. Tento prístup kopírujú stovky umelcov a dodnes sa v populárnej hudbe používa, ale primát patrí práve Wilderovi. Pritom pôvodne mal len hudobne vypomáhať na americkej časti turné kapely, no postupne sa stal jej právoplatným členom. A pomohol doladiť „kovový“ zvuk kapely a takisto posunul niektoré Goreho nápady – napríklad Enjoy The Silence, to bol najprv slaďák, Alan Wilder dostal nápad spraviť z toho rýchlu pesničku, ktorá je až dodnes najúspešnejším singlom kapely.
Asi najvýraznejší úspech dosiahli Depeche Mode dvojicou albumov Music For The Masses a Violator. Najmä úspech platne Music For The Masses bol podporený obrovskou koncertnou šnúrou, ktorá vyvrcholila koncertom v Los Angeles. Osemdesiat tisíc divákov spravilo nezabudnuteľnú atmosféru a dodnes idú zimomriavky najmä zo záveru koncertu, keď kapela odišla z pódia, ale masa divákov refrén piesne Everything Counts spievala ešte niekoľko minút. Gahan potvrdil, že je jedným z najlepších frontmanov na svete a s publikom si naozaj robil, čo chcel, ich koncerty miestami pripomínali spartakiádu…
Aj album Violator vyhrával všetky rebríčky, o to šokujúcejší bol rockový zvuk v ich ďalšej tvorbe, dlhé vlasy Dave Gahana a vzhľad pripomínajúci skôr grunge kapelu, čo vyvrcholilo drogovými excesmi a odchodom Alana Wildera z Depeche Mode. „Na mojom poslednom turné s Depeche Mode bol s nami na turné súčasne aj psychiater a drogový díler. A psychiater potom odišiel… Povedal, že je to šialené a nechce byť pri tom. A ja takisto,“ spomínal neskôr Wilder, ktorý sa dokonca pred pár rokmi objavil ako hosť na jednom z koncertov Depeche Mode, ale o návrate do kapely neuvažuje. Vráťme sa však do polovice deväťdesiatych rokov, pretože vtedy sa odohral ďalší šokujúci medzník – 28.mája 1996 takmer zomrel Dave Gahan. Predávkoval sa koktejlom z heroínu a kokaínu a jeho srdce sa na dve minúty úplne zastavilo. Napokon ho zachránili tak, ako ste to možno videli vo filme Pulp Fiction, injekciou umiestnenou priamo do srdca. Ústredná postava Depeche Mode našťastie ušla hrobárovi z lopaty a vstala z mŕtvych.
Depeche Mode po pauze spojenej s odvykačkou Davea Gahana a hľadaním hudobnej cesty po odchode Alana Wildera už nikdy nedosiahli nejaké extrémne tvorivé vrcholy, ale zasa ani nesklamali. Poctivá elektronická hudba s prvkami rocku slávila úspech a s pribúdajúcim časom sa učesali aj vzťahy v kapele, Martin Gore dokonca uvoľnil autorský trón a Gahan tak už nemusí špekulovať o sólovej kariére, pretože našiel priestor aj na svoje skladby.
Iste, fanúšikovia na koncertoch chcú počuť najmä skladby z obdobia tak maximálne po album Songs Of Faith And Devotion, ale pekné kúsky prišli aj neskôr. Spomeňme perly ako It´s No Good či Precious, skladbu, ktorá dnes dokonca patrí k najobľúbenejším zvoneniam v mobiloch. Depeche Mode dokázali graciózne zostarnúť, zmužnieť a Gahan nestratil ani v päťdesiatke svoj sexepíl. Navyše, aktuálny album Delta Machine kritici porovnávajú práve s kultovým Violatorom, samozrejme prispôsobeným súčasnej dobe. Depeche Mode stojí na štartovacej čiare veľkého svetového turné, v rámci ktorého prídu 25.mája aj do Bratislavy. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré a určite to bude platiť aj v prípade slávnej čiernej trojky.
