Rozprestrela ruky. Slnečné lúče jej prenikali cez prsty a dopadali do očí. Toto ráno bolo neskutočné. Výnimočné, jedinečné. Jej poctivosť odišla v noci so splnom mesiaca. Ani najbláznivejšie predstavy to nenaplnili. Nenaplnili to, čo sa stalo minulú noc.
Nemala to naplánované. Jej priateľ bol starý ako ona sama. On síce vedel, čo je to život a čo je milovanie. Ona to však nezažila. Bola maminkin maznáčik a ešte oteckov ešte väčší. Ochranná ruka rodičov bola dlhá ako chobotnica. Myslela si, že sa z toho puta nikdy nevymanie. Až do včerajšej noci. Čakala predohru, predtým večeru, dvorenie a všetky tie rečičky s tým spojené. Ako sa len mýlila…
Jej priateľ si v ten deň doviedol svojho kamaráta. Vraj bude u neho spať. Nikdy predtým ho nevidela. Nepoznala, čo je zač. Fešný chlapec, vysoký čiernooký, urastený. Nepoznávala samu seba. Len pri myšlienke na milovanie ju zapĺňal túžbou pokoriť sa a poddať sa každému jednému jeho slovu a skutku.
A tak sa i stalo. Bez najmenších okolkov ju zobral do naručia. Povedal len: „Viem že ma chceš.“ Ani sa nehádala. Jazyk bol vláčny. Šteklivo prechádzal po jej krku. Našiel jamku, ktorá pulzovala. Presnejšie malú žilku, ktorá sa pri jej stupajúcej nervozite viac a viac vzdúvala. Zmäkla ako jarný sneh pri 25 stupňovom oteplení. Pri myšlienke na milovanie ju zalialo teplo, ktoré nielen že bolo vidieť, ale aj cítiť. Jej túžba siakala cez nohavičky.
To bol ten impulz, kedy jej vrazil jazyk hlboko do krku a celkom si ju tým podmanil. Obmotala nohy okolo neho ako kobra pri zvuku píšťaly. Lono sa tlačilo tam, kde chcelo samo. Niekde vzadu v mysli jej niečo hovorilo, že spomaľ. Nech si hovorí, koľko chce. Sama sa nastokla na jeho pýchu, ktorá sa jej ponúkala. Zasipela. Ani sama nevedela, či od bolesti alebo rozkoše, ktorá ju zaliala.
Rozkoš v očiach čiernookého partnera ju vyburcovala ešte viac. Akoby z diaľky počula vetu: Si jedna z mnohých…. a predsa ostaneš len ty.
