Slzy jej stekali po tvári a cez dvojitý závoj nevidela pred seba. Chceli uniknúť spod bieleho väzenia a takmer prezradili jej tajomstvo.
Slzy jej stekali po tvári a cez dvojitý závoj nevidela pred seba. Hľadali si cestu cez mejkap a chceli uniknúť spod bieleho väzenia. Kráčala trhanými krokmi. Presnejšie nechala sa viesť. Nevnímala. Nechcela vnímať. Toto je určite zlý sen, z ktorého sa prebudí. Nebol. Kráčala k oltáru, kde ju čakal muž, s ktorým nechcela mať nič spoločné. Jedna slza sa jej skotúľala spod závoja do priehlbinky medzi prsiami a chcela prezradiť jej tajomstvo. Nenápadne si ju utrela. Mala len osemnásť a práve robila najväčšiu chybu vo svojom živote. Prečo? Kvôli matke, ktorá jej jasne povedala, buď on alebo ulica? Kvôli otcovi, ktorý bol ťažko chorý a jeho srdce túžilo po pokoji? Kto stojí zato, aby sa takto obetovala? Potláčané pocity jej začali rozožierať vnútro. Myšlienkami sa preniesla do minulej noci a privolala si ho do svojich spomienok. Muža, ktorého stretla počas lúčenia sa so slobodou.
Martin bol priateľ jej kamarátky Simony. Zjavil sa pred ňou práve, keď sa lúčila s ostatnými. „Ahoj, prišiel som po Simu, kde je?“ “ Asi vnútri,“ odvetila smutne. „Prosím ťa odvezieš ma domov, už mám dosť.“ Túžila byť sama. Skryť sa so svojou bolesťou. Ďalej sa už nevládala pretvarovať. „Prečo si tak veľmi smutná, veď zajtra ťa čaká veľký deň?“ Strhla sa a lepšie naň pozrela. Jeho šibalské oči sa na ňu dívali so zvláštnym záujmom. Bola v nich skrytá túžba, ktorá ju začala pohlcovať. „Vieš, že si jediný, kto si to všimol?“ Chytil ju za ruku: „Tak poď, odveziem ťa.“ Tento nevinný dotyk v nej spustil nečakanú lavínu citov, ktoré nechápala. Čo sa to s ňou deje? Martin ju začal nesmierne priťahovať. Prečo práve teraz? Prečo práve on? Mučivé myšlienky jej začali víriť hlavou. Sadli si do auta. On sa nahol ponad ňu a ucítila jeho dych na svojej tvári. Obliala ju horúčava. Bol tak blízko a zároveň tak ďaleko. Veď je to priateľ jej kamarátky, veď sa zajtra vydáva. Naštartoval a pohli sa: „Kam to bude?“ spýtal sa. „Domov,“ šepla neisto. Viezli sa mlčky. „Ty si pre mňa jediná, vždy som chcel len teba.“ Siahla mu do lona a ucítila jeho mužnosť. Jej ruky už nič nedokázalo zastaviť. Opätoval jej výzvu, zastavil auto ku krajnici a horúčkovito jej začal rozopínať blúzku. Jeho prsty rozohrali nádhernú hru. Tóny klesali od neuveriteľnej hĺbky k závratným výšinám. Jej telo kričalo túžbou a tento výkrik už nič neprehlušilo. Pomaly jej rozopol nohavice a zubami začal sťahovať nohavičky. Neváhala ani sekundu, chytila jeho mužnosť do svojich rúk. Nahla sa a prešla mu po ňom špičkou svojho jazyka. Jeho telo sa naplo. Hlasno zavzdychal. Lačné ústa sa znovu spojili. Už na ničom nezáležalo, iba na dotyku ich pier a jazykov, ktoré splynuli v dlhom a vášnivom bozku. „Chceš to?“ zastonal. V divokom tanci tiel bezvládne zašeptala: „Áno...“
V tom otvorila oči. Svet sa v okamihu zrútil. Bola to len spomienka, ktorá sa rozsypala na tisíce diamantov. Oslnili leskom a zanechali ryhy v srdci. Bolestne si uvedomila, že to „áno“ patrilo inému mužovi. Stála pred oltárom…
