Martina Černáková svojimi kostýmami pre Flower kids – zberačov kvetov počas uplynulých majstrovstiev v Bratislave zaujala celý svet. V rozhovore prezradila, ako sa tvoria šaty, ktoré menia krasokorčuliarov na rozprávkové bytosti.
Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, ktoré sa konali v Bratislave, sú už za nami a zanechali v nás veľa krásnych spomienok. Ich neodmysliteľnou súčasťou boli aj takzvané Flower kids, malí krasokorčuliari, ktorí okrem zbierania kvetov priniesli na ľad aj hravý svet rozprávok a radosti. O pozitívny dojem sa postarali aj ich nádherné kostýmy, ktoré navrhla mladá dizajnérka Martina Černáková. V rozhovore pre Dámsku jazdu prezradila, ako sa tvoria šaty, ktoré menia krasokorčuliarov na nadpozemské bytosti.
- Ako ste sa dostali k šitiu kostýmov pre ME v krasokorčuľovaní?
Jedného dňa ma oslovila známa, či by som ich dcére navrhla šaty na krasokorčuľovanie. Náhoda to ale nie je. Vyštudovala som Vysokú Školu Výtvarných Umení, textilný dizajn a módne návrhárstvo v New York City. Okrem lásky ku kresleniu, dizajnu a textilu, vždy ma lákal aj pohyb, šport. Robila som akvabely a stále rada cvičím, behám, plávam. Takže myslím, že som tým smerom dlhodobo kráčala. V kostýmoch pre krasokorčuliarky sa mi spojili obe vášne dokopy. Na Flower Kids bol vypísaný konkurz, do ktorého som sa prihlásila a podarilo sa mi vyhrať.
- Lepšie sa vám šije pre dievčatá alebo chlapcov? Koľko trvá výroba jedného kostýmu?
Radšej tvorím pre dievčatá a ženy. Estetika ženského tela mi je bližšia. Ale nevyhýbam sa ani chlapčenským kostýmom. Beriem ich ako výzvu a ďalšiu lekciu.
Čo sa času týka, záleží od náročnosti modelov. V tých mojich je často veľa ručnej práce a zdobenia, takže niekedy to je aj mesiac každodennej práce.
- Kde najčastejšie beriete nápady a inšpiráciu? ( čo sa pri tvorbe kostýmu najviac zohľadňuje –choreografia, osobnosť krasokorčuliara, vypočujete si aj hudbu?)
Áno, vypočujem si jej hudbu, pozriem choreografiu a pozorujem, kto vlastne je, aký je temperament, čo je na nej pekné, čo by bolo fajn na nej zvýrazniť a podobne. Je to ako skladať puzzle, z malých častí na konci vznikne obraz. Pre mňa je najkrajší, keď zrkadlí to pekné v nás. Keď vidím, ako sa rozžiaria oči každej jednej oblečenej v mojich šatách, to je moja odmena. 🙂
Nápady sú okolo mňa. Ja sa rada hrám, takže hľadám a spájam akoby zdanlivo nesúvisiace veci, momenty dokopy. Rozmýšľam o pohybe, o vetre v látke, o jednotlivých figúrach krasokorčuliarok. A hľadám momenty, ktoré ovplyvnia obraz, výraz.
- Na ktorých z kostýmov ste najviac hrdá, a ktorý bol najkomplikovanejší a prečo?
Hrdá som na všetky, je to cesta. Každý jeden ma posúva vpred. Pri jednom niečo objavím, v ďalšom to rozviniem. Mám rada, keď cítim dôveru na strane klienta a voľnosť, ktorú mi s ňou vložia do rúk. Vtedy často vzniká model, ktorý nie je len o strihu a farebnosti, ale aj o textúre, dizajne samotnej látky, detailoch, ktoré môžu ovplyvniť celkový tvar a dojem šiat. Milujem značku Chanel a jej Haute Couture modely. Je to presne to, čo sa snažím aj ja dostať do kostýmov na korčuľovanie. Viac snenia a fantázie.
Asi najbližšie majú k tomu tieto modely: Frozen-akoby napadané snehové vločky na šatoch, ručne povystrihované a prichytené perličkami spolu so swarovski kryštálmi (Foto č.1) a Hedvika-biela sova Herryho Pottera. Vznikol navrstvením dvoch látok a prestrihovaním vrchnej, pričom spodná je kontrastná, pri pohybe tieňuje telo a vytvára ilúziu peria (Foto č.2).
- Museli ste prekonávať nejaké prekážky pri výrobe kostýmov?
Väčšinou sú to len nejaké technologické veci, ako čo zrealizovať, aby som dosiahla efekt, ktorý som chcela. Ale aj to je zábava, pri nich totižto prichádza mnohokrát nová inšpirácia.
- Akú farbu najradšej používate? Nosíte ju aj v súkromí?
Mám rada všetky farby, na ľad dokonca aj bielu. V určitých momentoch splynú šaty s ľadom, a vy vnímate len zvyšok. Vytvorí sa optická ilúzia, ktorá zmení v okamihu realitu.
Foto č.3: bielo čierne šaty
V súkromí nosím farby, ktoré mi pristanú a tiež podľa nálady. Mám rada odtiene modrej, hnedej, staroružovú i vínovo červenú. Čierne veci tiež mám. 🙂
- Existuje kostým, za ktorý sa hanbíte? Ak áno, prečo a ako vyzeral?
Jeden tu taký je, ale nehanbím sa zaň. Je pre mňa úsmevnou spomienkou. Moja mamina nám ako deťom šila a tak ešte na ZŠ som sa rozhodla, že si spravím nohavice doma sama. Prišlo mi to veľmi jednoduché. Zložila som látku napoly, v strede rozstrihla, zošila kraje, natiahla gumu do pásu a tramtaradá, gate boli na svete. Prekvapenie prišlo, keď som si ich obliekla, vyzerala som ako brušná tanečnica :))) Vznikol nepochybne originálny model, ktorý mi vysvetlil, prečo ten strih nohavíc vyzerá inak.
- Stalo sa vám, že konečnú podobu kostýmu ovplyvnila aj vaša momentálna nálada?
Ja sa snažím mať odstup od emócií, ktoré prídu s nejakou situáciou. Samozrejme, že niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. No moja práca je pre mňa akoby ponorením sa do seba samej, je oázou pokoja a sústredenia mysle na niečo, čo ma baví. Tvorím s láskou, takže verím, že ju je aj z mojich modelov cítiť.
- Máte do budúcna nejakú výzvu, ktorú by ste chceli zdolať?
Rada by som vytvorila šaty pre top vrcholovú krasokorčuliarku ako je napríklad naša Nicole Rajičová, či Federica Testa s Lukášom Csolleyom.
Ak vás zaujala tvorba mladej dizajnérky, jej ďalšie umelecké skvosty môžete nájsť na jej webovej stránke www.ainaice.com.
