10 prekvapivých vecí, ktoré poškodzujú našu pamäť

Zlá pamäť, stres, zabúdať

Na mozog negatívne vplývajú nielen drogy a alkohol, svoj podiel pri jeho narušení zohráva aj nesprávna strava, lieky alebo vírusy v tele. Pamäť však môže ovplyvniť aj nedostatok spánku alebo stres, ktoré vieme správnymi návykmi ovládať. Prečítajte si, čo môže stáť za zhoršením pamäťových schopností.

Nefunkčná štítna žľaza

Štítna žľaza ovláda takmer všetky telesné metabolické procesy. Produkuje hormóny, ktoré ovplyvňujú rýchlosť látkovej premeny, stimuluje rast a vývoj, pôsobí na nervový systém a ovplyvňuje činnosť srdca. Keď štítna žľaza nefunguje tak, ako má, môžeme zažívať návaly horúčavy alebo, naopak, pociťovať zimomravosť. Objaviť sa môžu aj úzkostné pocity a depresie a zaostáva aj pamäť.

„Hoci štítna žľaza nemá v mozgu zvláštnu úlohu, keď prestane normálne fungovať, strata pamäti je jednou z prvých vecí, ktoré si človek všimne. Ľudia s vysokými alebo nízkymi hodnotami hormónov štítnej žľazy môžu mať aj ťažkosti so sústredením,“ tvrdí americký doktor Fotuhi.

Návaly horúčavy

Návaly horúčavy, ktoré sú typické pri menopauze, často sprevádza zahmlenie mozgu a zhoršenie pamäte. „Čím viac takýchto návalov horúčavy ženy zažívajú, tým horšia je ich schopnosť pamätať si mená a príbehy,“ vysvetlil doktor Fotuhi. Dobrou správou je, že návaly horúčavy mozog trvalo nepoškodzujú – pamäť sa zlepší hneď po ich ústupe.

Nedostatok spánku

spánok, spať, snívať, sen, posteľ, zdravie, žena,
koľko spánku skutočne potrebujeme shutterstock.com

Ľudia, ktorí trpia nedostatkom spánku, majú narušenú pamäť, sú počas dňa výraznejšie unavení, trpia zhoršenou pozornosťou a ich reakcie sú spomalené. „Všeobecné odporúčanie ôsmich hodín spánku za noc nemusí nutne fungovať u každého. Ak sa budíte unavení a žiada sa vám spať aj počas dňa, potrebujete viac nočného spánku,“ hovorí lekár Allen Towfigh, riaditeľ centra New York Neurology & Sleep Medicine.

S tvrdením, že nedostatok spánku ovplyvňuje našu pamäť, súhlasí aj trénerka pamäte Lenka Šnajdorová. „Nie je tým, samozrejme, myslený jeden prehýrený večer. Dlhodobý nedostatok spánku sa však na pamäti podpisuje negatívne. Počas spánku prebieha spájanie nových informácií s existujúcim pamäťovými stopami. Chronicky nevyspatý človek je cez deň unavený a horšie sa sústredí na príjem nových informácií,“ vysvetlila Šnajdrová.

Úzkosť a depresia

Strach z toho, že neurobíme skúšku, stres z prednesu na verejnosti alebo úzkosť pociťovaná v čase, keď si nevieme poradiť s riešením pracovného problému sa podľa vedcov tiež negatívne odráža na pamäti. Depresia, úzkosť a bipolárne poruchy narušujú nervové obvody, ktoré ovplyvňujú vývoj a oživenie spomienok. „Závažnosť straty pamäti často odráža závažnosť porúch nálad – ťažké depresie so sebou prinášajú aj vážne straty pamäte,“ uviedol Towfigh.

Dlhšie obdobie každodenného stresu zvyšuje hladiny kortizolu v mozgu, čo spôsobuje, že mozgové bunky strácajú synapsie (mosty, ktoré spájajú mozgové bunky) a sťažujú tak vytváranie a obnovu spomienok. Dobrou správou je, že ak za stratou pamäti stojí porucha nálady (vrátane úzkosti a depresie), je aspoň čiastočne návratná. „Keď sa nálada jedinca zlepšuje, často sa obmedzuje strata pamäti,“ dodal lekár.

Lieky

tabletky, krása, žena, zdravie, lieky, beauty, kozmetika v tabletkách
shutterstock.com

Lieky užívame, aby nám uľavili od zdravotných problémov, mnohé z nich však môžu spôsobiť zábudlivosť. „Lieky na úzkosť, takzvané benzodiazepíny, ovplyvňujú časti mozgu, ktoré presúvajú udalosti z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Tricyklické antidepresíva majú podobný účinok. Lieky na srdce, vrátane statínov a beta-blokátorov, boli tiež spojené s problémami s pamäťou rovnako ako lieky na bolesť (analgetiká), lieky na inkontinenciu, na spanie a dokonca aj antihistaminiká (lieky tlmiace alergické reakcie). Ak zaznamenáte problémy s pamäťou, poraďte sa radšej s lekárom,“ radí server Health.com.

Fajčenie

Za zábudlivosťou môže stáť aj fajčenie cigariet. „Fajčenie poškodzuje mozog tým, že zhoršuje dodávku krvi,“ vysvetlil doktor Towfigh. Výsledky prieskumu publikovaného v Archives of General Psychiatry ukázali, že u starších fajčiarov rapídnejšie klesajú funkcie mozgu (vrátane pamäte a slovnej zásoby) v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy nefajčili.

„Fajčenie cigariet okrem toho podporuje zhromažďovanie abnormálnych bielkovín, ktoré narušia schopnosť mozgu spracovávať a prenášať informácie,“ vysvetlil doktor Towfigh.

Tučná strava

maškrty
ab shutterstock.com

Mastné hamburgery a hranolky nielenže prispievajú k obezite a vedú ku kardiovaskulárnym problémom, zároveň môžu spôsobiť problémy s pamäťou. Štúdia, ktorá sledovala dospelé myši kŕmené tučnou stravou po dobu ôsmich týždňov ukázala výrazné zhoršenie ich pamäťových schopností. Iná štúdia na myšiach dospela k záveru, že mastná strava má čiastočný vplyv na hipokampus – časť mozgu zodpovednú za krátkodobú pamäť.

Podľa doktora Towfigha je priamy vplyv tučnej stravy na mozog potrebné skúmať hlbšie, kalorická strava však podľa neho poškodzuje mozog druhotne – prostredníctvom vzniku cukrovky druhého typu, vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych chorôb.

Stres

Pri nečakanej situácii býva ťažké spomenúť si aj na niečo také banálne, ako je naša adresa. Štúdie na potkanoch ukázali, že stresové hormóny ovplyvňujú oblasť v mozgu, ktorá kontroluje pamäť. Opakovaný stres znižuje receptory v časti mozgu, ktorá je spojená s myšlienkovými procesmi. Hoci išlo o štúdiu na zvieratách, doktor Towfigh vysvetlil, že ľudský mozog funguje na podobnom princípe a opakovaný alebo chronický stres mu škodí. Od stresu nám môžu uľaviť aj meditácie, ktoré odbúrajú stres, upokoja organizmus a zlepšia pamäť.

Vírusy

plechovka, pitie, žena, pery, nápoj
shutterstock.com

Nepekné opary nielen nepríjemne svrbia a vplývajú na naše sebavedomie, podľa štúdie z roku 2013 publikovanej v časopise Neurology sa tiež môžu zahrávať s našou pamäťou. Vedci zistili, že ľudia, ktorí mali v krvi vyššie hodnoty vírusu Herpes simplex (oparový vírus), mali väčšiu pravdepodobnosť problémov s pamäťou. Z viac ako 1 600 účastníkov štúdie tí s vyššou infekčnou záťažou mali o 25% zvýšené riziko zlého výsledku v kognitívnom teste.

Nedostatok vitamínu B12

Tehotné ženy, vegetariáni, vegáni, seniori a ľudia trpiaci anémiou, celiakiou či Crohnovou chorobou majú zvýšené riziko nedostatku vitamínu B12. Ten zohráva dôležitú úlohu pri krvotvorbe a je tiež nevyhnutný pre správnu funkciu nervového systému. Vitamín B12 sa prirodzene vyskytuje len vo zvieracích produktoch ako sú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Okrem únavy, straty chute do jedla, zápche a chudnutiu môže nedostatok vitamínu B12 viesť aj k strate pamäte.

www.health.com

Ďalšie k téme

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk