Asi každý počul, že piť kávu na lačný žalúdok je škodlivé, avšak aké to má mať skutočné príčiny?

Asi každý počul, že piť kávu na lačný žalúdok je škodlivé, avšak aké to má mať skutočné príčiny?
Asi každý počul, že piť kávu na lačný žalúdok je škodlivé, avšak aké to má mať skutočné príčiny? Foto: ilustračné, GettyImages

Asi každý už niekedy počul, že piť kávu na lačný žalúdok je škodlivé, avšak aké to má mať skutočné príčiny, ľudia väčšinou netušia. Preto veľa ľudí svoju obľúbenú rannú kávu nalačno v pokoji pije a nerobí si žiadne starosti. Aby ste zbytočne nemali obavy alebo na druhú stranu neškodili svojmu zdraviu, pozrieme sa spoločne trochu podrobnejšie na to, ako to vlastne s pitím tohto obľúbeného nápoja nalačno je. Je to škodlivé alebo nie? A aké sú dôvody?

Napriek tomu, že viera v škodlivosť pitia kávy na lačný žalúdok je značne rozšírená, nemá opodstatnenie. Podľa odborníkov zdravému človeku nemôže šálka kávy nalačno ublížiť. Kofeín povzbudzuje produkciu žalúdočných štiav. Žalúdok sa tým pripravuje na trávenie potravy. Z toho vyplýva, že najvhodnejšie je, aby vypitie rannej kávy nasledovala konzumácia jedla. Napriek tomu by zdravý človek po vypití rannej šálky kávy nalačno nemal mať zdravotné ťažkosti. Niečo iné je to však u ľudí trpiacich zápalom žalúdka alebo žalúdočnými vredmi. Tí by si kávu s kofeínom vôbec dávať nemali.

Toľko k prvej otázke v úvode. A ako je to s tou druhou? Je káva zdravá alebo nezdravá? Čo všetko vlastne obsahuje okrem všeobecne známeho kofeínu a ako pôsobí na ľudské telo?

Káva je jedným z najviac skúmaných druhov potravín z hľadiska pôsobenia na ľudské zdravie. Jej účinky na organizmus sú skúmané už veľmi dlhú dobu. Stále viac výsledkov tohto výskumu potvrdzuje, že vplyv kávy na ľudský organizmus je skôr pozitívny a že má dokázané preventívne účinky u niektorých druhov ochorení – ide napríklad o diabetes mellitus. Štúdia doktora Van Dama publikovaná v Diabetes Care v roku 2014 preukázala, že klesá riziko vzniku diabetu 2. typu pri konzumácii kávy s kofeínom aj kávy bez kofeínu.

Austrálski lekári podrobne analyzovali výsledky 18 doteraz publikovaných štúdií, ktoré sa týkali celkom takmer pol milióna jedincov. Zistili, že u osôb, ktoré pijú 3 až 4 šálky kávy denne, je riziko vzniku cukrovky o 25 percent nižšie ako u tých, ktoré pijú menej ako dve šálky za deň. Prakticky rovnaké výsledky boli vykázané aj pri káve a čaji neobsahujúcich kofeín. Každá šálka kávy pravidelne konzumovaná každý deň podľa tejto štúdie priamo súvisí so znížením rizika cukrovky 2. typu o 7 percent. Výsledky sa nelíšili u mužov a u žien. Aj podľa tohto výskumu je zrejmé, že ochranné účinky neposkytuje kofeín, ale ďalšie biologicky účinné látky prítomné v káve.

Potvrdená bola súvislosť medzi pitím kávy a zníženým výskytom jednej z najčastejších foriem rakoviny pečene. V roku 2017 zoznámili lekári z univerzity v anglickom Southamptone s výsledkami rozsiahleho výskumu, ktoré potvrdili, že jedna káva denne znamená o dvadsať percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny pečene. Dve kávy denne vedú k poklesu o 35 percent, päť šálok kávy dokonca o 50 percent. Ochrana, ktorú káva pečeni poskytuje, je rovnaká u notorických pijanov kávy aj u tých, ktorí kávu obvykle nepijú. Súvislosť medzi výsledkami bola úplne jasná – čím viac vypitej kávy, tým nižšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny pečene. Pritom nezáležalo na tom, či išlo o kávu s kofeínom alebo bez kofeínu. Tieto výsledky zverejnilo prestížne periodikum BMJ Open na základe údajov z 26 štúdií, ktoré skúmali 2,25 milióna osôb. Vedúci výskumu Dr. Oliver Kennedy vyhlásil: „Káva je spájaná s vlastnosťami, ktoré prospievajú ľudskému zdraviu. Posledné výskumy to potvrdzujú – teraz napríklad v súvislosti s rakovinou pečene. Nechceme nikomu začať odporúčať, aby začal piť päť šálok kávy denne. Je potrebný ďalší výskum negatívnych účinkov kávy a tiež existuje dostatok dôkazov, že isté skupiny osôb by sa káve mali dokonca vyhýbať – ide napríklad o tehotné ženy.“

„Vyzerá to, že kofeín bráni niektorým ničivým efektom cholesterolu, ktoré poškodzujú hematoencefalickú bariéru,“ zhrnul výsledky trojmesačného lekárskeho výskumu na univerzite v Severnej Dakote v roku 2008 doktor Jonathan Geiger, ktorý výskum viedol. Čo to hematoencefalická bariéra je? Vlastne akýsi filter, ktorý bráni prenikaniu škodlivín z krvného obehu do mozgu. Je však zraniteľný a poškodiť ho môže predovšetkým zlopovestný cholesterol. „Kofeín je bezpečným a dostupným liekom. Jeho schopnosť udržať stabilitu hematoencefalickej bariéry by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri liečbe mnohých neurologických problémov,“ domnieva sa americký vedec.

Stále viac výsledkov tiež nasvedčuje tomu, že káva znižuje riziko rozvoja Alzheimrovej a Parkinsonovej choroby. V rámci kanadského výskumu vykonaného v roku 2017 na univerzite v Toronte sa zistilo, že látky zvané fenylindany, ktoré vznikajú počas praženia kávových zŕn, zastavujú zhlukovanie proteínov, ktoré spôsobuje vznik a rozvoj týchto chorôb. Čím tmavšia je káva, to znamená čím dlhšie boli kávové zrná pražené, tým viac káva chráni pred oboma chorobami. A opäť platí, že káva bez kofeínu má úplne rovnaký účinok ako káva s kofeínom. Kofeín teda najskôr v ochrane pred neurodegeneratívnymi chorobami nehrá rolu. Už mnoho predchádzajúcich štúdií naznačovalo, že existuje súvislosť medzi konzumáciou kávy a zníženým rizikom Alzheimrovej choroby. Získané zistenia by mohli ukazovať cestu k potenciálnej možnosti liečby alebo prevencie tohto ochorenia. „Pretože sa tieto látky vyskytujú v prírode a nemusia byť vytvorené synteticky,“ hovorí doktor Donald Weaver, profesor chémie na torontskej univerzite a spoluautor štúdie, „je matka príroda lepšia lekáreň ako my a dokáže tieto zlúčeniny vyrábať sama.“

To sú mnohé veľmi sľubné výsledky výskumu kávy. Čo priaznivý vplyv kávy spôsobuje? Vedecký odhad hovorí, že káva obsahuje až 70 percent antioxidantov, ktoré človek prijíma v potrave. Zelené kávové zrná obsahujú vodu, tuk, sacharidy, bielkoviny, vlákninu a množstvo látok, z ktorých mnohé sa procesom spracovania kávy menia, a vznikajú tak látky nové. V zelených kávových zrnách sú viac ako dve stovky doteraz neurčených látok, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus je pravdepodobne pozitívne. Káva taktiež obsahuje asi štyri percentá minerálnych látok – dôležitý je najmä obsah draslíka a horčíka.

Hlavná schopnosť kofeínu spočíva v blokovaní adenozínu – látky, ktorú mozog vytvára pri únave a ospalosti. Kofeín tak odďaľuje nástup spánku. Stiahnutím mozgových ciev povzbudia mozgovú činnosť, aktivujú sa nadobličky a začnú produkovať adrenalín. Organizmus je tak uvedený do stavu pohotovosti, srdcovú činnosť zosilní, povrchové cievy sa zúžia a v dôsledku toho stúpne krvný tlak. Adrenalín tiež zrýchľuje odbúravanie cukrov vo svaloch a zásobovanie svalstva glukózou. Kofeín predlžuje pôsobenie adrenalínu, tj aktivity organizmu. Zvyšuje aj koncentráciu dopamínu, ktorý prenáša nervové vzruchy v mozgu, kde vzbudzuje pocit spokojnosti a šťastia.

Šálka kávy teda blokuje adenozínové receptory v mozgu a odďaľuje spánok a spúšťa zvýšenú tvorbu adrenalínu, tj zásobovanie svalstva i mozgu. Zvýšená koncentrácia dopamínu posilňuje pocity spokojnosti a šťastia. Kofeín spôsobuje rýchlejšie a jasnejšie myslenie a zlepšuje pohybovú koordináciu.

Vplyvom kofeínu dochádza v organizme k uvoľňovaniu adrenalínu a tiež kortizolu. Telo reaguje zvýšením krvného tlaku a rýchlejšou srdcovou akciou, zvýšenou sekréciou žalúdočnej kyseliny, teda celkovým zrýchlením metabolizmu. Preto nadmiera kofeínu môže spôsobiť nervozitu, nepokoj, nesústredenosť a stratu schopnosti presnej jemnej motoriky. Citlivosť na kofeín je u každého iná. Niektorí ľudia majú „gén pomalého metabolizéra“, vylučujú kofeín z tela pomalšie a sú naň aj oveľa citlivejšie. Pre nich je pitie kávy riskantnejšie, najmä ak trpia niektorými chorobami, ako sú napríklad ochorenia srdca. U častých konzumentov kávy sa povzbudzujúce vlastnosti kofeínu prejavujú v menšej miere, než je tomu u konzumentov občasných.

Káva teda nie je nezdravá, naopak má mnoho zdravotných prínosov, z ktorých niektoré sú stále predmetom výskumu a je možné, že budú objavené aj ďalšie. Avšak ako vždy treba aj pri konzumácii kávy jednať s rozumom, mať na pamäti, že jej pôsobenie je individuálne, to znamená, že niekomu jej konzumácia prospievať nemôže a niektoré choroby a stavy konzumáciu kávy priamo vylučujú. Odborníci sa zhodujú, že primeraná konzumácia kávy predstavuje u zdravého jedinca 4-6 šálok denne, to je asi 300 mg kofeínu.

Zdroj: www.prokondici.cz

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk