Joseph a Sally sa stretli vo fabrike na výrobu bavlny ešte ako deti. Takmer storoční dôchodcovia nedávno oslávili 75. výročie svadby a všetkým novomanželom radia, aby sa veľa hádali, ale pritom nezabúdali na bozky na uzmierenie.
Joseph a Sally Littlewoodovci z anglického Chaddertonu neďaleko Manchesteru nedávno oslávili 75. výročie svadby a stali sa najstarším žijúcim manželským párom vo Veľkej Británii. Pri tejto príležitosti si manželia zaspomínali na začiatky svojho vzťahu a prezradili, čo sa stalo korením ich rekordne dlho trvajúceho zväzku.
Tanec a čokoládová tyčinka
Joseph (98) začal o rok staršej Sally dvoriť ešte ako jednásťročný. Sally vtedy pracovala ako pradiarka v miestnej fabrike na spracovanie bavlny, keď ju Joseph pozval na tanečnú zábavu. „Nikdy nezabudnem, ako sme spolu tancovali a potom ma zobral na prechádzku, na ktorej mi kúpil čokoládovú tyčinku Mars. Bol z nóbl rodiny, my sme boli z chudobnej štvrte – úplne mi učaroval,“ spomína Sally.
Keďže obaja pracovali v tej istej fabrike, o príležitosti na stretnutia nemali núdzu. Mladý pár sa zasnúbil v roku 1936, o tri roky neskôr sa konala svadba. „Ja som sa chcela vydávať hneď. Milovala som ho, a tak navštívil môjho otca. V tých časoch to však takto nefungovalo. Zásnuby boli dlhé, zobrali sme sa až v roku 1939,“ spomína 99-ročná seniorka.
Šesť rokov odlúčenia a zväzok ľúbostných listov
Krátko po svadbe však Joseph musel narukovať do armády. Manželia sa opäť videli až po skončení vojny v roku 1945. „Písali sme si ľúbostné listy. To bol jediný spôsob, ako sme mohli prekonať tých šesť rokov, čo sme sa nevideli. Neustále som sa bála, že mi príde oficiálny list s oznámením, že Josephovi sa niečo stalo,“ uviedla dôchodkyňa, ktorá manžela po návrate z vojny čakala na železničnej stanici. „Silno som ho schmatla, bolo to úžasné. Odvtedy nás už nič neodlúčilo, stále sa milujeme,“ dodala Sally.
Hádky a uzmierenia
Manželia majú dve deti -Wyn (68) a Terenca (66), k tomu dve nevlastné vnúčatá a jedno pravnúča. Na šťastné manželstvo majú jeden recept: „Mladým ľuďom, ktorí sa idú brať, by som poradila, aby sa veľa hádali, ale nikdy nezabudli sa cez hádky preniesť. Nie je dobré veci v sebe dusiť. Ľudia sa vždy hádajú, za 75 rokov sme si hádok užili aj my – kľúčom je však preniesť sa cez to a ísť ďalej.“
Dôchodcovia si zároveň myslia, že mnoho párov začína spolu bývať príliš skoro. „Mladí v dnešnej dobe začínajú spolu bývať bez toho, aby vedeli, čo od toho druhého chcú. Ak s niekým začínate bývať alebo si ho idete zobrať, musíte vedieť, že ho milujete. V dnešnej dobe sa toľko ľudí rozvádza. Majú rýchle svadby a myslím si, že nimi nezískavajú to, čo naozaj chcú. Nás spolu udržala veľká láska, viera a rodina,“ uviedla Sally, ktorá s manželom býva v dome pre seniorov, kde pravidelne hrávajú bingo a chodia na hodiny fitnessu.
O šťastnom manželstve Littlewoodovcov by vedela rozprávať aj ich dcéra Wyn. „Pokiaľ sa nediali naozaj hrozné veci medzi manželmi, páry spolu kedysi zostávali v dobrom i zlom. Myslím, že moji rodičia sa naozaj snažia a pracujú na svojom vzťahu. Žiadny však nie je dokonalý. Mamu hnevá, keď otec zaspí a otca rozčuľuje, keď je mama netrpezlivá. Hádky vznikajú vždy, je dôležité preniesť sa cez ne. Moji rodičia však vyhrali jackpot – majú naozaj úžasný život,“ dodala Wyn.
www.dailymail.co.uk
