Malo by platiť, že sa najlepšie učíme na vlastných chybách. No naozaj to tak je? Aké omyly vo vzťahu robili naši rodičia a aké robíme dnes?
Aj keď sa snažia tomu mnohí z nás zabrániť, často si staromódne filozofie a vzorce správania preberáme od svojich rodičov. Ako sa vyhnúť opakovaniu histórie, a nerobiť tie isté omyly? Najskôr ich musíme spoznať.
Domácnosť a deti iba ženskou záležitosťou
Naše mamy, babky po narodení detí zostávali doma a jediným živiteľom bol zväčša otec. Ak neskôr deti dospeli a „vyleteli z hniezda“, žena sa začala cítiť nepotrebná. Dnes môže zostať doma, venovať sa kariére alebo oboje. Dôležité však je, že toto rozhodnutie spočíva len na nej a zostávať doma pri deťoch nie je jej povinnosťou ale rozhodnutím.
O problémoch sa nehovorilo
V minulosti riešiť manželské krízy odborným poradenstvom bolo raritou. Mnohé závažné konflikty tak zostávali za dverami domácností. Násilie, nevera, zneužívanie. Všetko sa ututlávalo. Ak niečo vyšlo na povrch, bolo to vnímané ako hanba celej rodiny.
Naše babky sa brali v mladom veku
V súčasnosti sa vek, v ktorom uzatvárame manželstvo, posúva čoraz vyššie. Predtým zväzky násťročných neboli žiadnou zvláštnosťou. Vek zohráva však podstatnú rolu. Pre šťastné fungovanie manželstva je dôležitá istá sociálna vyzretosť oboch partnerov.
Vášeň a láska si navzájom vo vzťahu odporujú. Viete, prečo je to tak?
Sex bol viac trápením ako príjemnou záležitosťou
Ženy v minulosti si väčšinou nedokázali užívať spoločné intímne chvíle. Brali to ako nutnú manželskú povinnosť. No práve pozitívne vnímanie sexuality pomáha vytvárať harmonický vzťah medzi manželmi.
Rodičia sa veľmi starali do života svojich detí
V minulosti existovalo pevné puto medzi širšou rodinou. Ľudia žili bližšie k príbuzným. Dnes je to o tom, aké hranice si stanovíte hneď na začiatku, a do akej miery necháte rodičov zasahovať do vášho spolužitia.
Rozvod bol tabu
Neexistovala takmer žiadna cesta von z nešťastného manželstva. Dôvodom bol strach z odsúdenia spoločnosti. Ženy radšej v tichosti trpeli, len aby nemuseli niesť na svojich pleciach pocit hanby a odsúdenia.
