17.7.2026 (SITA.sk) – Stanislav Janota a Daniel Lukáč debatujú v Konzervatívnej kaviarni o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktoré poukázalo na procesné pochybenia a zaujatosť vyšetrovateľov i sudcov.
Stanislav Janota pripomína diskusia o zaujatosti sudcov a orgánov činných trestných konaní, kde sa začína zvýrazňovať základný princíp, že súdne a aj všetky ostatné orgány činné v trestnom konaní musia byť nielen nestranné, ale musia tak aj na verejnosť pôsobiť.
Daniel Lukáč, ako právnik, víta verejnú diskusiu o postupoch orgánov činných v trestnom konaní vo všeobecnosti, nielen v prípade Dušana Kováčika. „Súdna moc, tak ako politická moc, musí vedieť verejnosti odôvodniť svoje konanie, svoj postup. Keď nevie svoje rozhodnutia vysvetliť tak sa tým vytvára nedôvera v postup sudcov alebo orgánov či iných trestných konaní.“
Pripomína, že štát má v trestnej oblasti mocenský monopol a o to je citlivejšia je otázka nestrannosti, nezaujatosti a zákonného prístupu.
Prípad Kováčik
Hlavným bodom analýzy bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v dovolacom konaní Dušana Kováčika. Daniel Lukáč vysvetlil, že jadrom problému neboli len procesné chyby, ale hlboká systémová zaujatosť. Podľa Lukáča platí v demokratickom svete kľúčový princíp: „Spravodlivosť sa musí aj javiť, že je spravodlivá.“ V prípade Kováčika však tento princíp fatálne zlyhal.
Najvyšší súd vyhodnotil ako zaujatých nielen vyšetrovateľa, ale aj sudkyňu prvého stupňa a člena senátu odvolacieho súdu. Daniel Lukáč poukázal na nahrávky vyšetrovateľov, ktoré odhalili ich osobnú nenávisť voči obvinenému. „Bolo zrejmé, že oni ľudsky nenávidia pána Kováčika, opovrhujú ním a proste ich cieľom je dostať ho, uloviť ho…,“ konštatoval Lukáč. Vyšetrovateľ má pritom zo zákona povinnosť zhromažďovať dôkazy v prospech aj neprospech obvineného.
„Oni cítili ako svoju morálnu, ale aj pracovnú povinnosť, aby ulovili pána Kováčika. Ľudský im to nevyčítam, asi mali svoje nejaké na to pracovné dôvody v minulosti, ale ak to má pomôcť k spravodlivejšiemu uplatňovaniu trestnej politiky, tak radšej nech je pán Kováčik na slobode. Aj keď môžeme mať pochybnosti, či daný trestný čin spáchal, alebo nespáchal,“ konštatuje Lukáč.
Vzťahy a možná subjektívna zaujatosť
Rozhovor neobišiel ani kontroverziu týkajúcu sa blízkeho vzťahu medzi sudkyňou a novinárkou.
Za paradoxné Lukáč považuje, že viacero senátov Najvyššieho súdu toto v iných prípadoch nepovažovalo za problém z hľadiska zaujatosti sudkyne. „Toto rozhodli opakovane, dokonca aj senáty, ktorých členmi bol členovia tohto dovolacieho senátu.“ Čiže v minulosti sa už tomu Najvyšší súd vyjadroval, v trojčlenných senátoch, povedal, že blízky vzťah s novinárkou nie je zaujatosť, a teraz päťčlenný senát povedal, že blízky vzťah s novinárkou je zaujatosť objasňuje Lukáč.
Osobne je presvedčený, že blízky priateľský vzťah medzi novinárom, ktorý píše o obžalovanom z politickej sféry, a sudcom, ktorý o ňom rozhoduje, je javová zaujatosť.
Lukáč sa domnieva, že tento vzťah, v kombinácii „s dehonestujúcim spôsobom vedenia procesu“ (napríklad zamietnutím návrhov obhajoby na dokazovanie) vytvoril neudržateľný stav subjektívnej zaujatosti.
Lukáč je presvedčený, že slovenské súdy sú v otázkach zaujatosti príliš benevolentné. Ilustroval to aj na praxi, že sudca ktorý rozhodol v prípade „kajúcnika“ o dohode a treste rozhoduje aj v hlavnom procese o zločineckej skupine, v čom slovenské súdy nevideli problém.
„Toto bola jednotná judikatúra všetkých senátov Najvyššieho súdu. No jasné, že to skončilo na Európskom súdom dvore, a ten povedal Slovenským súdom, ako to je,“ konštatuje.
To samozrejme rozbúralo na Najvyššom súde aj špecializovanom súde zloženie senátov. Zrazu sa stalo, že viacerí sudcovia boli zaujatí a už mali ten prípad rozpojednávaný. „A keď sa zmení jeden člen Senátu, začína sa odznova. 20 pojednavaní padne a ide sa od prvého,“ dodáva Lukáč.
V rozhovore sa dozviete aj to:
Prečo je v Nemecku prokurátor omnoho slobodnejší pri podávaní obžalôb než na Slovensku.
Aký je rozdiel medzi operatívou kriminálnej polície a procesným vyšetrovateľom, a prečo si ich verejnosť mýli.
Prečo je trestným činom už samotné založenie zločineckej skupiny
Prečo boli niektorí slovenskí advokáti vylúčení z konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Podcast: Rozhovory Zo Studia Sita
Zdroj: SITA.sk – Spravodlivosť sa musí aj javiť ako spravodlivá, alebo prečo Najvyšší súd zrušil rozsudok nad Kováčikom © SITA Všetky práva vyhradené.
