29.4.2026 (SITA.sk) – Novela zákona o Košiciach prešla parlamentom, prináša aj možnosť referenda.
Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili novelu zákona o meste Košice. Návrh len niekoľko dní pred schválením v parlamente nabral nový rozmer a bol doplnený o inštitút referenda. Informoval o tom poslanec Igor Šimko (Hlas-SD), ktorý je spolu s Andrejom Sitkárom (Smer-SD) predkladateľom návrhu na optimalizáciu počtu mestských častí (MČ) Košíc.
Mesto má v súčasnosti 22 MČ. Pozmeňujúci návrh bol schválený vo výbore, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo metropoly východu rozhodovalo v referende.
Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy.
Odborník hodnotí návrh pozitívne
Odborník na verejnú správu sa ešte pred schválením zákona o meste Košice v NR SR vyjadril, že hodnotí takto nastavené podmienky kladne.
Nastavené podmienky sú podľa môjho názoru v poriadku, reflektujú aj to, že otázka počtu MČ rezonuje aj v širšej verejnosti ako jedna z aktuálnych otázok samosprávy mesta.
— Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach
Upozornil ale, že úprava počtu MČ musí byť kontinuálne riešená s ďalšími dôležitými otázkami, ako sú kompetencie, financovanie či majetkové záležitosti. „Na viaceré z nich však odpovede dávajú aj konkrétne zákony týkajúce sa samosprávy. Myslím si, že následne bude bezpochyby v záujme všetkých aktérov, aby celý proces bol kvalitný v prospech samosprávy a mesta Košice, aj v zmysle záverov a odporúčaní pripravovanej analýzy, o ktorú sa môže opierať aj návrh mesta,“ dodal Andrejčák.
To, že referendum a nové podmienky sa do návrhu dostali prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, nevníma Andrejčák negatívne. „Doplnenie zákona v zmysle jeho obsahu, počas samotného procesu a ak ide o skvalitnenie, čo v tomto prípade je, môžeme vnímať pozitívne a zároveň je v to súlade s kompetenciami,” vraví.
Starostovia kritizujú postup
Predsedníčka Rady starostov v Košiciach Lenka Kovačevičová je, naopak, toho názoru, že zmena zákona o meste Košice by sa nemala robiť formou pozmeňujúceho návrhu. „Som v nemom úžase, že taký dôležitý zákon, ako je zákon o meste Košice sa rieši formou pozmeňujúceho návrhu. Že sa vytiahne ako nejaký zajac z klobúka,” povedala.
Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA, myslí si, že sa malo počkať na výsledky analýzy, ktorú si pred časom nechalo vypracovať mesto Košice. „Zmena sa nemá robiť pre zmenu, ale pre funkčnosť a udržateľnosť,” vyjadrila sa.
Dodala, že pointou nie je ani tak samotný počet MČ, ale priradenie kompetencií novým celkom, ktoré vzniknú, a na to naviazať model financovania. „Keď prídete k lekárovi a lekár vám povie, ’viete čo, idem vám odrezať pravú a ľavú ruku’ a spýtate sa ’prečo? robili ste nejakú diagnostiku?’, a on odpovie, že nie,” vraví.
Podobná je podľa nej aj situácia s reformou mesta Košice, chýbajú jej analýzy a dáta. Zdôraznila, že nie je proti reforme, no spytuje sa, načo sa potom spracúva komplexná analýza objednaná mestom, ktorej výstupy by mali byť dostupné čoskoro.
Kovačevičová apelovala na to, aby sa počkalo na výsledky analýzy, myslí si tiež, že by to malo byť predmetom rokovania mestského zastupiteľstva, aj Rady starostov, a otvorené pripomienkovaniu zo strany akademickej obce aj verejnosti. Ani Rada starostov podľa jej slov nie je proti zmene, no nie takýmto spôsobom.
Opozícia varuje pred protiústavnosťou
Postup pri novele zákona o meste Košice krátko po prezentovaní najnovších zmien kritizovalo aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová si myslí, že tento návrh ašpiruje na to, aby bol protiústavný.
Pripomenula, že vlani vo februári sa generálny prokurátor Maroš Žilinka obrátil na Ústavný súd SR v súvislosti s predošlou novelou zákona o meste Košice, napadol viaceré ustanovenia týkajúce sa práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende. Ústavný súd v júni minulého roka podnet prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Avizovala vtedy, že ak by súčasný návrh prešiel, podajú podnet na Ústavný súd SR.
Aj Kovačevičová poukázala na podnet na Ústavnom súde SR, je toho názoru, že môže nastať podobná situácia.
„Ak by došlo k schváleniu a uvedená novelizácia by vstúpila do platnosti, ÚS SR by rozhodol čo sú súčasným podnetom zohľadňujúc všetky právne aspekty a konkrétne znenia zákona o meste Košice. Predpokladám, že takéto referendum by mohlo byť realizovateľné, daný návrh sa v konkrétnej časti odvoláva na zákon o obecnom zriadení,” myslí si Andrejčák.
Šimko hovorí o racionalizácii
Samotný Šimko pre agentúru SITA uviedol, že Košičania volajú po hospodárnosti, čo podľa neho možno dosiahnuť racionalizáciou počtu MČ i poslancov, ako aj kompetencií. „Z dlhodobého hľadiska odmietam debatu, že dajte nám najprv kompetencie a peniaze a potom sa budeme redukovať, pretože to nevedie nikam,” uviedol. Dodal ale, že v súčasnosti jestvuje skrivodlivosť voči rôznym mestským častiam, ktoré majú rozdielne kompetencie.
Je podľa neho potrebné upraviť to. Šimko podotkol, že jeho a Sitkárov návrh so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú súčasné okresy Košice I až Košice IV, platí. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, návrh zákona z dielne poslancov NR SR stanovuje, že od roku 2030/2031 sa počet mestských častí automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia. „Nejakým spôsobom je to aj udička, aby o sebe konečne nejako rozhodli poslanci v mestskom zastupiteľstve,” poznamenal.
Dodal, že rešpektovali i pohľad košického magistrátu, ktorý sa chce rozhodnúť na základe výsledkov analýzy. Na margo avíza Progresívneho Slovenska o podnete na Ústavný súd SR sa Šimko vyjadril, že hnutie si „zobralo Košičanov za rukojemníkov”.
„Mrzí ma, že ešte len videli návrh a už povedali, že ho dajú na ÚS SR, kvôli takejto zádrapke,” poznamenal s tým, že progresívci takto idú proti názoru obyvateľov mesta, z ktorých väčšina si myslí, že by malo byť MČ menej.
Odborník volá po modernej a efektívnej samospráve
Najvhodnejšie riešenie usporiadania samosprávy v Košiciach by podľa Andrejčáka malo zohľadňovať dvojúrovňovú samosprávu, keďže s ňou existujú dobré skúsenosti. Podotkol ale, že v súčasnosti už naráža na viaceré problémy aplikačnej praxe, ktoré sa odrážajú aj vo viacerých aktuálnych otázkach samosprávy, či už ekonomických a kompetenčných, ale aj v elektronizácii služieb, vysokej fragmentácii či vysokých personálnych nákladoch.
„Samospráva mesta Košice má byť moderná, reflektovať príklady dobrej prax v EÚ, poskytovať efektívne služby pre občanov s jasným nastavením kompetencií a financovaním so zohľadnením úpravy – znížením počtu mestských častí. S orientáciou na občana, ale zároveň aj s jasnými pravidlami pre MČ a vzťah mesto – MČ,” uzavrel odborník na verejnú správu.
Ombudsman avizuje podnet na Ústavný súd
Krátko po schválení zákona už avizoval podnet na Ústavný súd SR verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Poukázal na ustanovenia o tom, že každá mestská, respektíve miestna časť, by mala mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca.
Ombudsman vyjadril presvedčenie, že takáto právna úprava je v rozpore s Ústavou SR a porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta aj právo kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva na rovnaký prístup k voleným funkciám.
„Určenie volebných obvodov v hraniciach rôzne veľkých a rôzne ľudnatých mestských častí (prípadne aj miestnych častí), s obligatórnym zastúpením každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve a v kombinácii s pevne určeným počtom poslancov mestského zastupiteľstva totiž vedie k tomu, že v jednotlivých volebných obvodoch pripadá na jedného poslanca mestského zastupiteľstva výrazne odlišný počet obyvateľov,” objasnili z Kancelárie verejného ochrancu práv s tým, že daný stav má za následok, že hlasy voličov v jednotlivých volebných obvodoch majú odlišnú váhu, a teda i rozdielny vplyv na výsledok volieb.
Nerovnosti vo volebnom práve väčšmi prehĺbia
To sa odráža v práve kandidátov na rovnaký prístup k voleným funkciám, v každom volebnom obvode totiž na zvolenie potrebujú získať výrazne odlišný počet voličských hlasov. Zároveň takto pevne určené hranice volebných obvodov kopírujúcich mestské, prípadne miestne, časti, neumožňujú reagovať na demografický vývoj, čím sa nerovnosti vo volebnom práve ešte väčšmi prehĺbia.
„Okrem Národnej rady Slovenskej republiky som včera listom o danej situácii informoval aj pána prezidenta Slovenskej republiky. Uviedol som, že v prípade ak zákon bude publikovaný v Zbierke zákonov podám návrh na začatie konania o ich súlade pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, vrátane návrhu na pozastavenie ich účinnosti,“ uzavrel Dobrovodský.
Schválená novela o meste Košice počíta so zvýšením počtu mestských poslancov zo súčasných 41 na 51, prináša tiež vytvorenie postu tretieho viceprimátora. V súvislosti so zvýšením počtu poslancov predkladatelia argumentovali, že občania by mali mať možnosť zvoliť si poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach aj z mestskej časti, ktorá v ňom zastúpená nie je.
Tretí viceprimátor, respektíve námestník primátora, by podľa novely mal mať v kompetencii najmä racionalizáciu počtu MČ. Venovať by sa tiež mal prechodu práv, povinností, záväzkov, užšej komunikácii so starostami a poslancami, prípadne by sa mal zúčastňovať aj na miestnych zastupiteľstvách.
Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Referendum
Zdroj: SITA.sk – Návrh na zmenu zákona o meste Košice parlament schválil a doplnil o inštitút referenda. Ako to hodnotí odborník na verejnú správu? © SITA Všetky práva vyhradené.
