2.3.2026 (SITA.sk) – Práve tu však často vzniká chaos, zdržanie a frustrácia. Ako sa dajú pomocou dát, plánovania kapacít a jednoduchých digitálnych nástrojov odstrániť tzv. úzke hrdlá? A čo to znamená pre pacienta, personál a manažment zdravotníckych zariadení? Téme sa bude venovať aj ITAPA Health & Care 2026 – stručnú pozvánku prinášame už dnes v rozhovore s Andrejom Dedíkom, ktorý bude jedným z 80+ spíkrov konferencie.
Prečo je optimalizácia cesty pacienta kľúčová pre spokojnosť pacientov, personálu aj manažmentu zdravotníckych zariadení?
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je len izolovaný medicínsky úkon, je to komplexná cesta, na konci ktorej chcú všetky strany vidieť vyliečeného a spokojného pacienta. Často sa však v procese liečby zabúda na kvalitu tejto cesty, ktorá sa skladá z mnohých kvantifikovateľných bodov. Optimalizácia cesty pacienta je spôsob, akým meníme zastaraný prístup založený na zvykovom práve a fyzických zošitoch na moderný systém, ktorý dáva logický zmysel. Je to prirodzená evolúcia založená na analýze dát, ktoré nám umožňujú poučiť sa z predchádzajúcich chýb a robiť správne rozhodnutia. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu aj poisťovne, ktoré vyžadovaním zberu dát – či už pre tento účel alebo nie – pomáhajú vnášať do systému poriadok. Pre pacienta je táto optimalizácia rozdielom medzi frustrujúcim blúdením v cykle zbytočných vyšetrení a pocitom istoty, že jeho termín platí a jeho problém sa rieši. Keď súhra personálu, technológií a manažmentu funguje, mení sa zdravotníctvo z neistého čakania v čakárňach na dostupnú a zadosť učiňujúcu službu pre pacienta aj jeho blízkych.
Kde najčastejšie vznikajú zdržania a neefektívnosť v ceste pacienta a aké metriky by mali zariadenia sledovať, aby ich identifikovali?
Najväčšie neefektívnosti v ceste pacienta pramenia z informačného vákua, kedy v reálnom čase nikto presne nevie, čo sa v zariadení deje. Výkony sa často analyzujú až spätne z výkazov, čo znemožňuje operatívne riešiť problémy v momente, keď vznikajú. Tento stav vedie k hlbokým nedorozumeniam v komunikácii a nebezpečnej netransparentnosti. V praxi potom dochádza k situáciám, kedy je jeden zamestnanec preťažený na hranicu vyhorenia, zatiaľ čo iný dosahuje podobné finančné výsledky pri polovičnom nasadení vinou neprehľadných pravidiel a zle nastaveného systému. Na identifikáciu týchto úzkych hrdiel by zariadenia mali sledovať metriky, ako je čas čakania na prvý kontakt, reálna priepustnosť ambulancie v porovnaní s plánovanou kapacitou a dĺžka prestojov medzi jednotlivými výkonmi. Základným nástrojom by mala byť jednoduchá digitálna vizualizácia plánov – obrazovka, ktorá v každom momente ukazuje vyťaženie kapacít. Bez sledovania týchto živých dát zostáva manažment slepý voči nespravodlivému rozdeleniu záťaže a pacienti sú len obeťami zle nastaveného toku v systéme.
Ako optimalizácia cesty pacienta uľahčuje prácu personálu a manažmentu a aký dopad má na efektivitu celého zariadenia? A čo znamená pre pacienta?
Mať jasnú predstavu o tom, ako má cesta pacienta v zariadení vyzerať, rozväzuje ruky manažmentu aj personálu. Ak je systém transparentný, personál má v každom momente jasno v poradí pacientov, stave hospitalizácií, výsledkoch laboratórnych testov či postupe liečby. Odstraňuje sa tým potreba, aby sa lekár či sestra museli v stresových situáciách rozhodovať „sami za seba“ na základe subjektívneho pocitu. Práve takéto individuálne rozhodovanie bez širšieho kontextu totiž často vedie k lokálnemu chaosu a neefektívnemu využitiu kapacít. Pre personál to znamená menej administratívnej záťaže, zatiaľ čo manažment získava predvídateľnosť. Pre pacienta je výsledkom plynulý prechod systémom bez zbytočných prestojov, čo zásadne zvyšuje jeho dôveru v inštitúciu.
Ako dokáže plánovanie kapacít a rezervačný systém prispieť k predvídateľnej a efektívnej ceste pacienta v rôznych odboroch, napríklad pôrodníctve, detskej nemocnici či onkológii?
Efektívne plánovanie kapacít a rezervačný systém prináša do medicínskych odborov poriadok. V pôrodníctve, kde vládne vysoká miera nepredvídateľnosti, umožňuje systém pacientke aspoň čiastočnú kontrolu nad procesom a voľbu úrovne komfortu, zatiaľ čo manažmentu pomáha vykryť personálne špičky. V detských nemocniciach, kde prítomnosť rodiča zdvojnásobuje počet ľudí v priestore, je rezervačný systém základným nástrojom boja proti preplneniu čakární. Najkomplexnejšiu výzvu predstavuje onkológia, kde cesta pacienta zahŕňa prísne nadväzujúce úkony – od odberov až po vlastnú liečbu v jeden deň. Optimalizácia tu znamená automatickú prioritizáciu poradia, čím sa minimalizujú prestoje a maximalizuje efektivita drahých prístrojových a personálnych zdrojov.
Môžete predstaviť konkrétny projekt alebo systém, ktorý už rieši optimalizáciu cesty pacienta a aké výsledky prináša?
Konkrétnym príkladom je projekt na dennom stacionári v Národnom ústave detských chorôb, kde sa ambulantne podáva chemoterapia. Pred zmenami čelilo pracovisko kritickému preťaženiu, najmä počas pondelkov, kedy kapacita priestorov bývala prekročená takmer dvojnásobne. Problém pramenil z informačného vákua medzi oddeleniami. Akonáhle sa však vďaka spolupráci manažmentu a personálu nastavili jasné kapacitné pravidlá a informácie sa začali zdieľať v reálnom čase, krivku vyťaženosti sa podarilo vyrovnať na celý týždeň. Optimalizácia zasiahla každý krok – od naplánovania po podanie liečby. Výsledkom je lepšie využitie zdrojov a najmä radikálne zníženie stresu pre malých pacientov a ich rodiny.
Andrej Dedík vystúpi na ITAPA Health & Care 2026 v paneli Optimalizácia cesty pacienta v zdravotníckych zariadeniach s prezentáciou Rezervácie a plánovanie – základ efektívnej cesty pacienta v zdravotníckych zariadeniach.
Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete tu.
Informačný servis
Viac k témam: ITAPA, Zdravotná starostlivosť
Zdroj: SITA.sk – Menej chaosu, viac istoty: Optimalizácia cesty pacienta v praxi © SITA Všetky práva vyhradené.
