14.7.2026 (SITA.sk) – Analytici priblížili, čo sa mení na jednu z najväčších slabín Moskvy.
Krym mal byť korunovačným klenotom Vladimira Putina. Po anexii v roku 2014 sa stal symbolom návratu ruskej imperiálnej moci, strategickou vojenskou základňou v Čiernom mori a oporou ruskej invázie na juhu Ukrajiny. Dnes sa však podľa ukrajinských predstaviteľov aj západných analytikov mení na jednu z najväčších slabín Moskvy.
Ukrajina stupňuje útoky na logistiku, energetickú infraštruktúru a vojenské objekty na okupovanom polostrove s cieľom izolovať ruské sily a narušiť ich zásobovanie.
Ako matka neverila dcére
Ukrajinka Oleksandra, ktorá po ruskej anexii odišla z Krymu do Kyjeva, tvrdí, že ešte pred niekoľkými týždňami varovala svojich rodičov, aby si vytvorili zásoby potravín a liekov. Jej matka tomu spočiatku neverila.
„Moja mama bola presvedčená, že ani Rusko, ani Ukrajina nikdy neurobia nič, čo by ohrozilo Krym,“ povedala pre web Politico. Aj keď z polostrova štartovali rakety útočiace na Kyjev, jej matka opakovala: „Ale Krym je výnimočný.“
Po dvanástich rokoch ruskej okupácie Moskva vytvorila dojem, že Krym je vďaka rozsiahlej militarizácii a ekonomickej integrácii prakticky nedotknuteľný. Situácia sa však počas tohto leta dramaticky zmenila. Ukrajinské bezpilotné lietadlá pravidelne útočia na energetické zariadenia aj vojenské ciele, čo spôsobuje rozsiahle výpadky elektriny a mobilných sietí.
Obyvatelia čelia nedostatku vody, paliva aj dodávok tovaru, verejná doprava je výrazne obmedzená a turistická sezóna, od ktorej závisí veľká časť miestnej ekonomiky, prakticky skolabovala. Koncom júna okupačné úrady vyhlásili na Kryme mimoriadny stav.
Kľúčová úloha Krymu
Komplikovaný je aj odchod z polostrova. Ukrajinské drony poškodili mosty a kontrolujú pozemné trasy cez okupovaný juh Ukrajiny smerom do Ruska. Väčšina vlakových spojení prestala premávať a začiatkom júna čakalo na prejazd Kerčským mostom viac ako 3 000 vozidiel. Kyjev navyše považuje most za nelegálnu stavbu, keďže bol postavený bez súhlasu Ukrajiny.
Oleksandra sa obávala, že matka bude za zhoršujúce sa podmienky viniť Ukrajinu. Opak je však pravda. „Moja mama teraz dúfa, podobne ako mnohí Ukrajinci, že práve na Kryme sa táto vojna skončí,“ povedala. Zároveň však dodáva: „Má túto nádej. Ale nie som si istá, či si uvedomuje, akú cenu to môže mať.“
Krym zohráva vo vojne kľúčovú úlohu. Práve jeho anexiou sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou začal a po invázii v roku 2022 sa polostrov stal hlavnou logistickou základňou ruských operácií na juhu krajiny. Odtiaľ Moskva zásobovala svoje jednotky, kontrolovala Čierne more a v minulosti odtiaľ podporovala aj vojenské operácie v Sýrii v rokoch 2015 až 2024.
Podľa bývalého ukrajinského ministra obrany Andrija Zahorodňuka chce Kyjev túto výhodu definitívne zničiť. „Chceme zničiť ruskú vojenskú prítomnosť na Kryme a myslím si, že sa nám to podarí,“ vyhlásil.
Polostrov prináša popularitu
Význam Krymu je však aj osobný. Po jeho anexii popularita Vladimira Putina prudko vzrástla a polostrov sa stal jedným zo symbolov jeho vlády. Strata Krymu by preto znamenala nielen vojenský, ale aj vážny politický úder pre Kremeľ.
Bývalý zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Ilľa Pavlenko označil Krym za „zlatý kľúč k ruským imperiálnym ambíciám“. Pripomenul tiež, že ešte donedávna viacerí západní politici vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa naznačovali, že uznanie ruskej kontroly nad Krymom by mohlo byť súčasťou mierovej dohody. Podľa Pavlenka sa však situácia mení. „Teraz si karty vytvárame sami,“ povedal.
Ukrajinské útoky pritom zasahujú aj civilné obyvateľstvo. Na Kryme žije približne 2,5 milióna ľudí vrátane pôvodných krymských Tatárov, ktorí podľa ľudskoprávnych organizácií čelia po ruskej anexii rozsiahlym represiám. Refat Čubarov – predseda krymskotatárskeho Medžlisu, riadiaceho orgánu, ktorý ruské úrady postavili mimo zákon a v súčasnosti sídli v Kyjeve – odporučil obyvateľom vytvárať zásoby potravín a liekov, vyhýbať sa ruským vojenským objektom a pripraviť si úkryty. „Nevieme, ako sa to skončí,“ priznal.
Otázkou zostáva, či sa Krym môže vrátiť pod kontrolu Ukrajiny. Nádeje boli najväčšie počas ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023, ktorá však nepriniesla očakávaný zlom. Aj dnes sú obyvatelia polostrova opatrní. „Majú určitý optimizmus, že tentoraz by sa to mohlo skončiť oslobodením. Zároveň však hovoria: ‚Neoklamte nás ako v roku 2023‘,“ uviedol Čubarov.
Získa Ukrajina územie naspäť?
Podľa Pavlenka nebude návrat Krymu možný iba vojenskou cestou. Rusko si podľa neho pripravovalo kontrolu nad polostrovom desaťročia – vojensky, ekonomicky aj propagandou – a Ukrajina musí postupovať rovnako komplexne. „Vždy sme hovorili, že Krym je Ukrajina a Ukrajina použije všetky prostriedky, aby ho získala späť. Krym nemožno vrátiť iba vojenskými prostriedkami. Vojenský tlak vytvára priestor pre našich diplomatov, aby pri rokovacom stole mohli povedať: ‚Krym nezostane bokom‘,“ zdôraznil.
Zahorodňuk odhaduje, že Ukrajina má približne rok na to, aby využila svoju súčasnú technologickú prevahu v oblasti úderných dronov. „Rusko nás skôr či neskôr skopíruje. Určite si nemôžeme dovoliť strácať čas,“ povedal. Dodal však, že hoci verí v oslobodenie Krymu, „nie je to otázka najbližšej budúcnosti“.
Fotogaléria k článku:
Vojna na Ukrajine v júli 2026 (fotografie)
Viac k témam: Krym, Rusko-ukrajinský konflikt, Ruský prezident, Vojna na Ukrajine
Zdroj: SITA.sk – Ako matka neverila dcére, Putinova najväčšia trofej sa mení na problém a prestáva byť nedotknuteľnou pevnosťou © SITA Všetky práva vyhradené.
