17.11.2026 (SITA.sk) – Estónsko vypracúva plán pre prípad vojenskej okupácie alebo zničenia svojej infraštruktúry. Úrady, registre aj kľúčové verejné služby by mohli fungovať zo zahraničných dátových centier.
Estónsko sa pripravuje na jeden z najhorších možných scenárov – vojenskú inváziu Ruska a prípadnú okupáciu svojho územia. Pobaltská krajina preto buduje systém, ktorý by jej umožnil prevádzkovať digitálne služby štátu zo zahraničia, aj keby nepriateľ zničil domáce dátové centrá alebo znemožnil fungovanie úradov. Ako informoval portál Politico, Tallinn chce zabezpečiť, aby kľúčové digitálne služby estónskeho štátu mohli fungovať aj v prípade straty kontroly nad vlastným územím.
Digitálna ambasáda
Nová stratégia, ktorú Estónci označujú slovom „hukukindlus“, sa zameriava na odolnosť štátu v krízových situáciách. „Buď keď budú zničené dátové centrá, alebo keď budú na našom území nepriateľskí vojaci a my nebudeme môcť fungovať,“ opísal možné scenáre Tõnu Grünberg, jeden z tvorcov stratégie a bývalý vysokopostavený predstaviteľ estónskeho ministerstva spravodlivosti a digitálnych záležitostí.
Estónsko už má v Luxembursku takzvanú digitálnu ambasádu, ktorá uchováva záložné kópie dôležitých štátnych údajov. Patria medzi ne registre obyvateľov, kataster nehnuteľností či právne predpisy. Doterajší systém však slúži predovšetkým na ochranu údajov pred stratou. Nový plán má ísť podstatne ďalej – umožniť, aby úrady s týmito údajmi aj naďalej pracovali a poskytovali služby občanom.
„Teraz chceme byť skutočne online bez ohľadu na to, čo sa stane. Všetky kritické služby musia zostať dostupné. Všetko musí zostať funkčné,“ vysvetlil Grünberg. Estónska vláda preto vyvíja zabezpečené aplikácie využívajúce cloudové platformy Microsoft Azure a Amazon WebServices, ale aj vlastný štátny cloud. Systémy plánuje prevádzkovať v digitálnej ambasáde v Luxembursku a na ďalších miestach v Európe.
Ruské hybridné operácie
Krajina s približne 1,3 milióna obyvateľov má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 294 kilometrov. Estónske bezpečnostné služby opakovane upozorňujú na ruské hybridné operácie v Európe. Tallinn pripisuje Moskve kybernetické útoky, podozrivé podpaľačské aktivity aj incidenty súvisiace s poškodzovaním podmorských dátových káblov. Práve obavy z možného konfliktu vedú krajinu k tomu, aby svoje najdôležitejšie digitálne systémy nesústreďovala výlučne na vlastnom území.
Estónci majú s rozsiahlymi kybernetickými útokmi skúsenosť už od roku 2007. Vtedy krajinu zasiahla 22-dňová vlna útokov, ktorá ochromila významnú časť vládnych aj komerčných internetových služieb. Estónske úrady ich neskôr pripísali Rusku. Incident sa stal impulzom na zásadnú modernizáciu digitálnej infraštruktúry a Estónsko sa postupne zaradilo medzi najdigitalizovanejšie krajiny sveta.
Podľa Allana Allmereho, poradcu estónskeho ministerstva spravodlivosti a digitálnych záležitostí pre informačnú architektúru a infraštruktúru, nie je možné pripraviť sa na každé riziko. Cieľom však je, aby ani najťažšia kríza neznamenala úplný kolaps digitálneho štátu. „Aj v najzávažnejších scenároch musíme zachovať dôveryhodný základ, z ktorého bude možné digitálny štát Estónska obnoviť,“ uviedol.
Ochrana digitálneho štátu
Podobné úvahy sa podľa Politica začínajú presadzovať aj v ďalších európskych krajinách. Spojené kráľovstvo a Nórsko nedávno oznámili, že skúmajú možnosti vzájomného uchovávania zabezpečených štátnych údajov prostredníctvom vlastných digitálnych ambasád. Kým v minulosti sa digitálna suverenita spájala najmä s ukladaním údajov na vlastnom území, rastúce bezpečnostné riziká vedú štáty k rozloženiu infraštruktúry medzi viaceré krajiny a poskytovateľov.
Výskumník londýnskeho bezpečnostného inštitútu Royal United Services Institute (RUSI)Joseph Jarnecki označil estónsky prístup k digitalizácii verejných služieb za mimoriadne pokrokový. Upozornil, že pri ochrane digitálneho štátu môžu byť partnerstvá s bezpečnými zahraničnými krajinami dôležitejšie než snaha udržať všetku infraštruktúru pod fyzickou kontrolou doma.
Estónsko pritom myslí aj na dlhodobé fungovanie svojich systémov. „Prvou otázkou bolo, ako zabezpečiť, aby štátne údaje Estónska nezmizli. Ďalšou výzvou je, ako zabezpečiť, aby štát dokázal s týmito údajmi fungovať aj počas krízy,“ vysvetlil Allmere. Podľa neho musí krajina navyše zaistiť, aby boli tieto údaje zrozumiteľné a použiteľné aj o niekoľko desaťročí. Cieľom celej stratégie je jednoduchý princíp: ani prípadná okupácia nesmie znamenať, že estónsky štát bude musieť začínať od nuly.
Viac k témam: estónska vláda, európska bezpečnosť, Hybridné hrozby, Pobaltské štáty, ruské hrozby
Zdroj: SITA.sk – Aj keby Rusko obsadilo celú krajinu, digitálny štát má fungovať ďalej. Tallinn pripravuje služby v exile © SITA Všetky práva vyhradené.

